Tatry na bicykli 2008 (deň 4) - 4.júl 2008, pi.



Úsek 1, Dolná Strehová (ATC) - Lučenec (centr.)
čas v cieli úseku - 9:54 hod.; dĺžka úseku - 27,06 km; čistý čas jazdy - 1:07:26 hod.
Prebúdzame sa do upršaného rána. Kvapky dažďa klopkajú o steny stanu a vzduch je nasiaknutý vlhkosťou. „Čo teraz?“ znie moja otázka po nočnom daždi a raňajšej prehánke. Uvažujem, že deň tu v Dolnej Strehovej zostaneme a prečkáme nepriazeň počasia. Po chvíli však pršať prestáva a my začíname v rýchlosti baliť. Presvedčiť Rudolfa, aby vstal, je neľahké, treba však vypratať stan a zložiť ho skôr, než príde ďalšia prehánka.
Batožinu sme najskôr zhromaždili na štrkovej ceste vedúcej k neďalekým chatkám, odkiaľ ich Rudolf spolu s bicyklami priebežne prenášal ku krytému ohnisku, kým ja som „zápasil“ so zamočeným stanom. Včera vyprané veci samozrejme nestihli vyschnúť, takže s nimi máme starosť navyše. Ešteže dnes budeme spať pod ozajstnou strechou v hoteli. Volal som do Hnúšte, majú voľné. Pri ohnisku prebiehajú posledné prípravy, keďže počasie sa aspoň zatiaľ umúdrilo, tak už pod otvoreným nebom. Ešte som pokecal s turistom z Banskej Bystrice, z ktorého sa nakoniec vykľul Hlohovčan. Náhoda...
Kemping opúšťame o 8:36 hodín, na vrátnici vraciame kľúče a vyrážame smerom na juh. Na moment sa ešte zastavujeme na námestíčku v Dolnej Strehovej, ktorá je rodnou obcou významného maďarského spisovateľa I.Madácha. Za dedinou sa vraciame na hlavnú cestu II.triedy č.585 (Pôtor – Lučenec) a údolím potoka Tisovník postupujeme na juh. Cesty sú prázdne, premávka minimálna. Obloha je zamračená a nevľúdna. Vzduch je cítiť po daždi, je mierne chladno. Prechádzame osadami Dolný Bukovec a Hámor, kde sa k hlavnej napája lokálka z Bušiniec.
Na opačnej strane údolia Ipľa sa rozkladá Maďarsko. Osada Rároš je hranicou rozdelená medzi obe krajiny, železnica vedie po maďarskej strane, počuť burácať vlak. Za Rárošom sa údolie rieky zužuje a pri neďalekom Trenči opäť otvára do predĺženého cípu Lučeneckej kotliny. Postupujeme rýchlym tempom. Ipeľ preteká stredom údolia a jeho nivu zaberá niekoľko močiarov, vrátane Dálovského. Okolité kopce sú iba mierne, na maďarskej i slovenskej strane kotliny. Mále a Veľké Dálovce sú biedne osady, patriace k Veľkej nad Ipľom a obývané prevažne Cigánmi. Za obcou Panické Dravce míňame ešte zo dve samoty a zjazdom sa dostávame do okresného mesta Lučenec.

Úsek 2, Lučenec - Poltár (nám.)
čas v cieli úseku - 11:27 hod.; dĺžka úseku - 19,54 km; čistý čas jazdy - 0:53:56 hod.
Na hlavnom námestí asi 20 minút pauzujeme, konzumujeme tyčinky a plánujeme ďalšiu trasu. V centre Lučenca je rušno, nával ľudí dopĺňa hustá premávka z haličskej i gemerskej cesty. Na námestí, ktoré obklopuje mnoho historických budov, sa okrem sochy rytiera, akéhosi „ochrancu Nohohradu“, nachádzajú dva kostoly – kalvínsky a katolícky. Dominantou mestského jadra je výšková budova Hotela Reduta.
Na okraji mesta sa napájame na starú-známu hlavnú cestu č.50 (Zvolen – Košice), ktorou však postupujeme iba kúsok, hore prudkým stúpaním k osade Horná Slatinka. Stúpa sa trocha sťažka, premávka je tu ozaj intenzívna. Tiahlym zjazdom sa následne dostávame do Kalinova, vstupujeme do sklárskeho kraja, či ak chcete sklárskej doliny. V Kalinove sa pri areáli fabriky Žiaromat dostávame k železničnej trati č.162 (Lučenec – Utekáč), pričom postupujeme cestou II.triedy č.595. Dobrou správou je, že počasie sa začína mierne zlepšovať. Od západu sa oblačnosť rozťahuje a vykúka slnko. V Brezničke pauzujeme na miestnej železničnej stanici, nachádzajúcej sa pri Ipeľských tehelniach. Pozdĺž trate sa dostávame do Poltára, najskôr jeho mestskej časti Zelené. Najvýznamnejšou pamiatkou je dnes už nepoužívaný kamenný most cez Ipeľ. Klasické mestské centrum by ste v Poltári hľadali márne. Okolo kúpaliska a sklární Slovglass prichádzame ku koľajisku stanice, kde strácame orientáciu. Pauzu si dávame na zmodernizovanom námestí pri kultúrnom dome a pamätníku SNP.

Úsek 3, Poltár - Kokava nad Rimavicou (nám.)
čas v cieli úseku - 12:53 hod.; dĺžka úseku - 18,36 km; čistý čas jazdy - 0:53:42 hod.
Po občerstvení pokračujeme na sever. Kúsok za námestím križujeme železnicu a opúšťame Poltár, približne 6-tisícové a od roku 1997 okresné mesto. Do týchto končín sme naposledy zavítali pred tromi rokmi počas akcie „Po železnici“. Ako som už spomínal, nachádzame sa kraji oddávna známom vďaka sklárskej výrobe. V minulosti toto odvetvie prekvitalo, no po páde komunizmu viacero miestnych fabrík upadlo a skrachovalo. Aj súčasná spoločnosť Slovglass (vlastní sklárne v Poltári, Katarínskej Hute a Zlatne) má ekonomické ťažkosti. Podobne je na tom skláreň Clara v Utekáči.
Od Poltára už nepostupujeme v údolí Ipľa, ale potoka Poltarica, jeho ľavobrežného prítoku. Hlavná ceste č.595 sa ťahá pozdĺž železnice viac-menej po rovinke. Obec Slaná Lehota, ležiacu po pravej strane cesty, iba obchádzame, prvou je teda České Brezovo. Názov je pravdepodobne odvodený od prisťahovalcov z českých zemí, utečencov pred náboženským prenasledovaním. Údolie sa postupne zužuje, obklopujú nás lesy. Za sklárňami v Zlatne sa začína stúpanie. Pri priecestí nás zastavili prázdninujúce deti a trocha povyzvedali, kadiaľ ideme. Železničná trať vstupuje kúsok za dedinou do tunela, kým cesta prudkým, no krátkym výšľapom zdoláva chrbát Revúckej vrchoviny. Kopec som vybehol na dva ťahy a hore vyčkal na Ruodlfa.
Zjazd nás následne privádza do osady Vlkovo, časti Kokavy nad Rimavicou. Aj pri posledných, ešte lychapárskych TnB, sme prechádzali práve tadeto. Cesty sa tu vetvia, na Hnúšťu môžeme pokračovať buď menej náročnou trasou cez Rimavskú Baňu, alebo zvoliť výstup na sedlo Chorepa. Máme dostatočnú časovú rezervu, preto pôjdeme, rovnako ako pred dvoma rokmi, cez Kokavu a Klenovec. Námestie v Kokave, veľkej obci s vyše 3000 obyvateľmi, má mestský charakter, najvýznamnejším stavbami sú historický obecný úrad a evanjelický kostol. V bufete Oáza odpočívame a popíjame kofolu.

Úsek 4, Kokava nad Rimavicou - Hnúšťa (nám.)
čas v cieli úseku - 14:43 hod.; dĺžka úseku - 16,44 km; čistý čas jazdy - 0:47:39 hod.
Definitívne môžme povedať, že sa vyčasilo a prehánky nám nehrozia. Oddýchnutí pokračujeme z centra Kokavy, opúšťajúc údolie Rimavice, hlavnou cestou č.526 (Hriňová – Rožňava). Najskôr stúpame pozvoľna dolinkou, výraznejšie sa sklon cesty nemení ani za prvou zákrutou, serpentíny dosť pomáhajú. Slnko už páli naplno, po vrchol vo výške 543 m.n.m. sa človek zapotí. Na sedle potom chvíľu pauzujeme. Chorepa leží v Stolických vrchoch, podcelku Klenovské vrchy, okrem hranice okresov sa tam nachádza pamätník dvom partizánom padlým v SNP a vysielač. Výhľady sú obmedzené, v údolí vidno čo-to z Klenovca, nad ktorým sa týči vrch Ostrá (1011 m.n.m.).
Pri zjazde nás brzdia početné zákruty, na vyššiu rýchlosť sa dá prejsť až tesne pred vjazdom do dediny. Nezabúdame a zastaviť pri ruskej T-34, no dlhšiu pauzu si dávame až na miestnom námestí. Aj tu, podobne ako v susednej Kokave, by človek povedal, že obci by sa prívlastok mesta hodil. Centrom je zrekonštruované a upravené, nachádza sa tu množstvo historických budov, vrátane obecného úradu a zvonice, pamätníkov venovaných SNP a národnému obrodeniu, a nemožno zabudnúť ani na rodný dom (komunistického) spisovateľa V.Mináča.
Záverečný úsek predstavuje tiahly niekoľkokilomterový zjazd do Hnúšte, dnešného cieľa. Oproti ostatným dňom končíme dnes podstatne skôr, o 14:43 hodín, má to však svoj dôvod – sme zhruba v polovici cesty, hodí sa výraznejší oddych, spíme v hoteli „pod strechou“ a treba nám vysušiť stan i mokré veci od včerajška. Na recepcii som vybavil všetko potrebné, od zapísania sa po zaplatenie, bicykle sme nechali zatiaľ vo vestibule a všetku batožinu vyniesli do izby.
Hotel je, čo sa týka obsadenosti, takmer prázdny. Recepčný, postarší pán, vravel, že robotníci stavajúci Tesco odišli včera. Po tom, čo sme zložili veci, osprchovali sa, dali sušiť stan a ďalšie vlhké odevy, a v neposlednom rade si trocha oddýchli, vybehli sme do mesta najesť sa. Centrum mesta, v ktorom v súčasnosti žije asi 7500 duší, je pomerne jednoduché – v strede malého námestia stojí pamätník (ako inak) SNP, okolo neho poliklinika, mestský úrad, obchodný dom Jednota a náš Hotel Robotnícky dom. Na večeru sme zabehli do osvedčenej koliby Vidróczki. Prekvapilo ma, že sme jediní hostia, keďže jedlá, napriek slabšej ponuke, sú výborné. Pri odchode sme od pani vedúcej ešte dostali aj nejaké koláče na cestu grátis. Pri návrate som v Jednote kúpil colu na večer, no dokupovať som ešte musel v bare hotela. Ceny tu sú pomerne nízke, lenže aj platy a navyše v „hladovej“ doline niet práce. Okrem chemickej fabriky SLZ (Slovenské lučobné závody) a magnezitky v Hačave tu iný priemysel nie je.
Noc v hoteli nás (vrátane poplatku za bicykle) vyšla na 680 Sk. Možno trocha viac, než by som čakal, keďže vybavenie izieb a chodieb sa za posledných 20 rokov zmenilo len minimálne. Človek má teda pocit akoby sa vrátil do čias vrcholiacej „normalizácie“. Večer popíjame nakúpené nealko, konzumujeme zvyšné potraviny a popri počúvaní muziky plánujeme trasu na nasledujúci deň. Ideálna by bola táto: Hnúšťa – Brezno – Čertovica – Liptov – (Tatry), no počasie bude aj naďalej premenlivé a teda ťažko povedať.

Počasie - ráno dážď, zamračené, neskôr polooblačno až oblačno, poobede vyjasnenie, miestami veterno, tep.asi 20-25°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
81,4 km 6:07 hod. 3:42:42 hod. 22,44 km/h 55,6 km/h Klenovec





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay
TATRY NA BICYKLI 2008
deň 1 (Kúty - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Štúrovo) :: deň 3 (Štúrovo - Dolná Strehová) :: deň 4 (Dolná Strehová - Hnúšťa)
deň 5 (Hnúšťa - Podlesok) :: deň 6 (Podlesok - Červený Kláštor) :: deň 7 (Červený Kláštor - Košice) :: deň 8 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008