Tatry na bicykli 2010 (deň 1)

Tatry na bicykli 2010 (deň 1) - 20.august 2010, pi.

Minulý rok, ak si dobre spomínam, som bol sám na seba nahnevaný, že som skúškové pretiahol až do prvého júlového týždňa. To som však ešte netušil, že toto leto bude školskými povinnosťami, presnejšie jednou, ale o to dôležitejšou a nevyhnutnejšou – matematikou II, poznačené takmer celé. Skúšku sa mi napokon podarilo urobiť na posledný pokus a s najhorším možným výsledkom, čo len podčiarkuje fakt, že matematike som nikdy nerozumel a zrejme jej už nikdy ani neporozumiem. Kvôli učeniu sa a dochádzaniu do Prahy som však podnikol minimum akcií, okrem toho som sa musel vzdať ambiciózneho a časovo pomerne náročného plánu na diaľkovú cyklotúru z Chebu do Čiernej nad Tisou. Tak ako po minulé roky, aj tentoraz zorganizujeme Tatry na bicykli iba v rámci Slovenska.
Matematiku som teda definitívne uzavrel 18.augusta, nočným vlakom som sa vrátil na Slovensko a nato okrem iného uvažoval, ako teda zrealizovať tohtoročné Tatry na bicykli. Keďže v samom závere augusta odchádzam na dva týždne na mapovací kurz, črtá sa posledná možnosť ich uskutočniť. V druhej polovici septembra, ak by sa aj našiel čas, zrejme by nebola vôľa a dosť pravdepodobne ani vhodné počasie. Náhradná trasa bude nasledujúca: Alekšince – Zvolen (buď cez Krupinu, Ban.Štiavnicu alebo Pohronie) – Hriňová – Podbrezová – Čertovica – Lipt.Hrádok – Tatry. V piatok vďaka peknému počasiu ešte absolvujem „predohru“ samotných TnB, a to z Bratislavy k nám domov.

Úsek 1, Bratislava-Vinohrady (žst.) - Modra (nám.)
čas v cieli úseku - 9:42 hod.; dĺžka úseku - 24,29 km; čistý čas jazdy - 0:58:35 hod.
Vzhľadom nato, že otec si momentálne čerpá časť dovolenky, budem sa do Bratislavy musieť dopraviť sám. Vlak zo Zbehov odchádza okolo siedmej, vstávam však v predstihu, balím veci a raňajkujem, z Rybničnej vyrážam tesne po pol siedmej. V neďalekých Zbehoch som však pomerne zavčas, takže k stanici prichádzam okľukou cez centrum obce a ešte niekoľko minút vyčkávam. Ako prvý prichádza osobný vlak od Nitry, krátko po ňom z Leopoldova a ako posledný sa medzi nich zaraďuje rýchlik R 722 Vtáčnik zo smeru Prievidza. Tento vlak zastavuje iba na malú chvíľu, ledva stíham dôjsť k posledným dverám posledného vozňa a naložiť sa aj s bikom. Inak som predpokladal, že zaradený bude aj vozeň s nákladným priestorom. S výnimkou asi desaťminútového státia v Leopoldove, kde sa na čele vlaku menia lokomotívy, prebieha cesta do Bratislavy bez zdržaní. Vystupujem už v železničnej stanici Vinohrady, čím sa ušetrím od trmácania sa centrom mesta, a o 8:25 hodín zahajujem ako dnešnú túru, tak celé TnB 2010.
Od stanice Vinohrady pokračujem rušnou Račianskou ulicou do Krasnian a následne do Rače, kde na mieste zvanom Komisárky opúšťam hlavné mesto. Tempo mám napriek miernemu protivetru a tiež faktu, že od poslednej poriadnej cyklistiky uplynul už asi mesiac, celkom slušné. Po Svätý Jur, respektíve Pezinok, postupujem pomerne frekventovanou štvorprúdovkou. Prvú väčšiu pauzu si dávam v centre Pezinka na Radničnom námestí, kde v tieni neveľkého parku dopĺňam energiu müsli tyčinkami a nazerám do mapy.
Z Pezinka ústim na jeho západnom okraji, odkiaľ cesta II.triedy č.502 pokračuje ďalej na Modru a Smolenice a odkiaľ mám výborný výhľad na masív Veľkej homole. Míňam obec Vinosady a nepríjemným tiahlym stúpaním sa dostávam do Modry, známeho vinohradníckeho mesta na úpätí Malých Karpát. Na tunajšom námestí, pri soche národovca Ľ.Štúra, ktorý tu v závere svojho života býval, zapisujem údaje a poberám sa ďalej.

Úsek 2, Modra - Suchá nad Parnou
čas v cieli úseku - 10:45 hod.; dĺžka úseku - 20,84 km; čistý čas jazdy - 0:51:59 hod.
Prudké stúpanie z centra Modry k VÚLM-u dáva celkom zabrať. Z miestnej časti Kráľová nepokračujem priamo na Trnavu, v snahe si trasu mierne predĺžiť smerujem ďalej na severovýchod. Nakoľko v susednej Dubovej som zabudol odbočiť a vrátiť sa na trnavskú cestu, musím sa do Trnavy dostať ešte väčšou okľukou. Míňam obec častá, ležiacu v podhradí hradu Červený kameň, a Doľany, kde sa z hlavnej cesty stáčam na lokálku križujúcu pahorky Trnavskej tabule a postupne sa vzďaľujúcu od Malých Karpát. Obloha je úplne jasná, nezastiera ju ani jediný mrak. Vlnitým terénom ma lokálka privádza do Dlhej a Košolnej, kde sa napájam na cestu z Dolných Orešian. V susednej Suchej nad Parnou pauzujem na autobusovej zastávke.

Úsek 3, Suchá nad Parnou - Žlkovce
čas v cieli úseku - 13:03 hod.; dĺžka úseku - 31,21 km; čistý čas jazdy - 1:20:01 hod.
Vo Zvončíne sa napájam na frekventovanejšiu miestnu komunikáciu z Horných Orešian do Trnavy. Páľava a protivietor na tomto exponovanom úseku, v kombinácii s kondičným výpadkom spôsobujú, že tempo mi klesá. Do Trnavy ústim od severu na panelové sídlisko, po chvíli sa napájam na hlavnú a prechádzam do centra. Hlavným námestím plným ľudí sa presúvam k Dómu sv.Mikuláša, kde priechodom pre peších zdolávam mestské hradby a ďalej pokračujem opäť po hlavnej. Na okraji sídliska Zátvor práve prebieha výstavba obchvatu, s dopravou je to tam teda trochu chaotické. Za Trnavou postupujem cestou II.triedy č.560, vyznačujúcou sa tým, že je rovná ako doska (až na zjazd v Špačinciach) a absentuje na nej akákoľvek premávka. Poludňajšiu pauzu si dávam v Špačinciach v pohostinstve Raketa, kde popíjajúc polliter kofoly na terase vychutnávam príjemný letný deň.
Opäť, najmä vplyvom mierneho, no dosť nepríjemného protivetra, sa moje tempo spomaľuje. Za Špačincami už zdiaľky vidieť chladiace veže atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice, ktoré sú dominantou okolia. K elektrárni mierim nenápadnou lokálkou azda prvý raz. EBO, ako znie jej skratka, je najstaršou atómovou elektrárňou v Československu – prvý blok bol spustený roku 1972, dodnes fungujú ešte dva bloky, ktorých odstávka je plánovaná na rok 2015. Ostatné dva bloky už boli odstavené po vstupe Slovenska do EÚ. V bezprostrednej blízkosti elektrárne sa nachádza viacero výstražných tabúľ zakazujúcich fotenie. Preto elektráreň fotím až kúsok obďaleč, kde by s tým už nemal byť problém. Prvou obcou v smere mojej jazdy od elektrárne sú Žlkovce, kde ma zaujal sprašový profil z záreze oproti cintorínu. Údaje zapisujem na konci dediny pri družstve.

Úsek 4, Žlkovce - Alekšince
čas v cieli úseku - 14:26 hod.; dĺžka úseku - 24,33 km; čistý čas jazdy - 1:04:10 hod.
Križujem diaľnicu D1 (Bratislava – Žilina), prechádzam obcou Červeník a nato podchádzam železničný koridor. V rýchlosti prebieham cez asi 5-tisícový Leopoldov a v susednom Šulekove, ktoré je už súčasť Hlohovca, sa na niekoľko minút zastavujem pri pamätníku V.Šuleka a K.Holubyho. Na pamätníku pred dvoma rokmi pribudla tabuľa s nápisom „Nech žijú Slováci!“ a podobnými blábolmi, avšak spustnutý stav jeho okolia naznačuje, že Slováci si na svojich „martýrov“ z roku 1848 spomenú len raz za čas... keď sa to niekomu práve hodí do politickej koncepcie.
Na záver, napriek citeľnej únave, takpovediac povinná jazda – Hlohovec, Kľačany a Rišňovce a som doma. Tatry na bicykli som teda zahájil úspešne, pokračovať sa však bude až v pondelok – otec totiž na víkend zorganizoval oslavu svojich 50.narodenín, prídu návštevy a bude potrebné (a vzhľadom na chystaný guláš možno aj príjemné) sa na tom zúčastniť.

Počasie - jasno, slnečno, miestami mierne veterno, tep.asi 25°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
100,67 km	6:01 hod.	4:14:45 hod.	24,81 km/h	45,2 km/h	Žlkovce

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2010
deň 1 (Bratislava - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Zvolen) :: deň 3 (Zvolen - Podtureň) :: deň 4 (Podtureň - Svit)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2010