Tatry na bicykli 2010 (deň 4) - 25.august 2010, st.



Úsek 1, Podtureň (Borová Sihoť) - Podbanské
čas v cieli úseku - 9:42 hod.; dĺžka úseku - 23,24 km; čistý čas jazdy - 1:15:05 hod.
Krajina ležiaca pod oboma Tatrami sa prebúdza do krásneho rána. Sivé a biele masy mrakov prevaľujúce sa ponad kopce postupne odhaľujú jasnú oblohu. Budík nás mal zbuntošiť o šiestej, no pre včerajšiu, horskými etapami zapríčinenú únavu, preťahujeme spánok o polhodinku. O pol siedmej už je najvyšší čas opustiť spacáky, na čo však Rudolf má opačný názor. Pri jeho presviedčaní, že „Rím rozhodol a prípad je skončený“, musím trochu zvýšiť tón hlasu. Kým sme sa v podzemí hotela umyli, pobalili batožinu a zľahka sa najedli, obloha sa celkom slušne vyjasnila, no teplota vzduchu je zrána ešte dosť nízka. Takisto je zrána v kempe dosť mŕtvo, ľudia sú ešte zalezení v chatkách a karavanoch.
Od ATC Borová Sihoť sa vraciame k hlavnej ceste, mostom križujeme riečku Belú a v Liptovskom Hrádku sa zastavujeme pri Jednote, aby sme doplnili zásoby proviantu. Za železničnou traťou sa stáčame na sever a na ďalšej križovatke pokračujeme lokálkou do Dovalova. Na okraji Liptovského Hrádku, pod dolomitovou skalkou, sa nachádza hrad – pôvodne gotický zo 14.storočia, s neskoršou prístavbou hradného kaštieľa v 16.storočí. Hrad bol v priebehu stavovských povstaní značne poškodený a jeho staršiu, stredovekú časť, sa už nepodarilo zrekonštruovať. Po generálnej rekonštrukcii na začiatku milénia bol v jeho priestoroch zriadený hotel, fungujúci dodnes.
Rudolfovi sa aj dnes šľape akosi sťažka, musím sa prispôsobiť jeho tempu. Za Dovalovom pochádzame viadukt diaľnice D1 a cesta začína stúpať. Ide o mierne a tiahle stúpanie vlečúce sa až po Liptovskú Kokavu. Z odlesneného vŕšku máme výhľady na všetky strany – Nízke Tatry s masívom Chopku a mohutnou Bocianskou dolinou, ktoré nechávame za chrbtom, Západné a Vysoké Tatry, v ústrety ktorým smerujeme, i na pahorkatú Liptovskú kotlinu. Miestna komunikácia bez premávky je úžasne kľudným miestom. V ospalej Liptovskej Kokave sa ľudia zberajú na autobus. Nakrátko sa zastavujeme na vydýchanie sa. Na konci dediny, pri družstve, sa cesta mierne stáča a prudko z kopca zbieha k Belej. Koryto tejto divočiacej horskej riečky, porozdeľované množstvom štrkových lavíc s obliakmi sivobielej tatranskej žuly, tu preklenuje provizórny most oceľovej konštrukcie šírky jedného osobného auta. Na pravom brehu Belej leží obec Pribylina, na ktorú si s Rudolfom spomenieme najmä v súvislosti so školu v prírode v roku 1998.
Cestou slobody, magistrálou spájajúcou západný a východný koniec Vysokých Tatier (Lipt.Hrádok – Tatr.Kotlina), od Pribyliny pozvoľna stúpame smerom na Hrdovo a Podbanské. Napriek tomu, že cesta má na tomto úseku len malý sklon, naše tempo nie je najrýchlejšie. Premávka je rušná, preháňajú sa okolo nás najmä autá zahraničných ŠPZ-tiek. Riedky ihličnatý les nás sprevádza až temer po Podbanské. Na mieste som s niekoľkominútovým predstihom pred Rudolfom, po jeho príchode si dávame tyčinku na energiu a z mosta Cesty slobody sledujeme vlnky Belej, preskakujúce z jedného žulového balvanu na druhý.

Úsek 2, Podbanské - Štrbské Pleso (centrum)
čas v cieli úseku - 12:01 hod.; dĺžka úseku - 17,66 km; čistý čas jazdy - 1:07:31 hod.
Za Podbanským absolvujeme prvé výraznejšie stúpanie, z lesa nakrátko vystupujeme do otvoreného priestoru rúbaniska, ktoré nám odhaľuje výhľad na vrchy Liptovských kôp, ležiacich na pomedzí Západných a Vysokých Tatier, ako aj na typický „zakrivený“ hrot Kriváňa (2494 m.n.m.), hlavnú dominantu širokého okolia. Na vrchu úvodného výšľapu, ktorý si vyžiadal niekoľko rýchlych zastavení na vydýchanie, trávim čakanie na Rudolfa telefonátom s otcom, ktorý by nás mal na konci dnešnej trasy vyzdvihnúť. Zjazdom bezprostredne popod masív Kriváňa sa dostávame na Tri studničky, rázcestie s dvoma horárňami, troma prameňmi a ďalším prudším stúpaním, vedúcim k turistickému parkovisku poniže bývalej Važeckej chaty. Ďalej je cesta klenutá zhruba po vrstevnici, stúpa sa príjemne a navyše celkom svižným tempom. Pri križovatke s akousi prašnou cestou je zhromaždených viacero áut hubárov, vyrážajúcich do okolitých terénov. Cesta sa kľukatí striedavo lesom a rúbaniskami, najskôr stúpa mierne, kúsok dokonca klesá, potom znova naberá na sklone. Na vyvýšenom svahu nad Cestou slobody sa už črtajú budovy obkolesujúce Štrbské pleso, no k samotnej tatranskej osade je to ešte kus cesty. Štrbské Pleso teda obchádzame z juhu, prechádzame ponad trať ozubnicovej železnice a po chvíli míňame križovatku s cestou zo Štrby. Na susednej križovatke sa odpájame z Cesty slobody a v stúpaní pokračujeme okolo neveľkej vodnej plochy – Nového Štrbského plesa, do centra, kde sa skladáme v pri bufetoch a dávame si polliter kofoly a nejaký ten obed.

Úsek 3, Štrbské Pleso - Svit (ČS Gulf)
čas v cieli úseku - 13:40 hod.; dĺžka úseku - 24,48 km; čistý čas jazdy - 0:49:24 hod.
Otec hlási, že sa pomaly blíži k Tatrám, ako miesto zrazu sme si určili Svit, aby nemusel zachádzať do Popradu. Z rušného, turistami saturovaného Štrbského Plesa zbiehame úzkou a hrboľatou asfaltkou k železničnej zastávke Popradské pleso, ležiacej v ústí Mengusovskej doliny. Cesta vedúca sem zo Štrbského Plesa je pre motorové vozidlá neprejazdná, nakoľko sa je jej časť zosúva. Okolo zastávky Popradské pleso, ktorá je východiskom túr k rovnomennému horskému jazeru, sa hmýri množstvo ľudí. Obďaleč sa napájame nazad na Cestu slobody a nato máme pred sebou už iba rýchly, prakticky až do cieľa sa ťahajúci zjazd.
Míňame Vyšné Hágy, známu kúpeľnú osadu, ďalej prechádzame rozľahlými odlesnenými stráňami, polomoviskami po „pamätnej“ víchrici z jesene 2004, cez Novú a Tatranskú Polianku, kde sa z Cesty slobody stáčame na juh a ešte prudším zjazdom opúšťame mesto Vysoké Tatry. Zjazd nás privádza do Gerlachova, odkiaľ máme výborný panoramatický výhľad na štíty Tatier, najmä Gerlachovský a Slavkovský. Za Gerlachovom zdolávame posledný kopec a ocitáme sa v Batizovciach. Po oblohe sa nenápadne rozpíja jemná belavá oblačnosť, modrého neba výrazne ubúda. Z hlavnej cesty zachádzame do centra Svitu, nič za zmienku stojace sme však neobjavili a pokročili teda na okraj mesta, k čerpacej stanici Gulf, kde nás už vyčkáva otec.
Okrúhly piaty ročník Tatier na bicykli končíme v podtatranskom meste Svit krátko pred trištvrte na dve po 436,94 kilometroch a celkovo štyroch dňoch jazdy naprieč Slovenskom. Prejdená vzdialenosť je najkratšia spomedzi všetkých ročníkov TnB, navyše sa nám po prvý raz nepodarilo dôjsť až do Košíc. Vzhľadom na deficit času a okolnosti prechádzajúce tejto akcii som však aj s tým, čo sme absolvovali, nadmieru spokojný. Bicykle nakladáme na strešný nosič nášho VW a naberáme smer západ. Na záver TnB 2010 ešte výborný neskorý obed na salaši pri Ružomberku. A zajtra hor sa do Bratislavy!

Počasie - zrána polooblačno, postupne vyjasnenie, slnečno, popludní pribúdanie oblačnosti, tep.asi 20-22°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
65,38 km 5:53 hod. 3:12:00 hod. 21,19 km/h 62,3 km/h Tatr.Polianka





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):






© Text: Roland Nádaskay, Foto: Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
TATRY NA BICYKLI 2010
deň 1 (Bratislava - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Zvolen) :: deň 3 (Zvolen - Podtureň) :: deň 4 (Podtureň - Svit)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2010