Tatry na bicykli 2011 (deň 1) - 10.júl 2011, ne.



Uplynulé dva roky sme naše tradičné Tatry na bicykli museli z časových dôvodov dosť obmedziť. V prvom prípade v roku 2009 išlo o to sa čo najrýchlejšie presunúť do Košíc, vlani zasa dôjsť aspoň z Nitry do Tatier. Minuloročné vydanie TnB bolo okrem celkovo najkratšej trasy mimoriadne i tým, že sa odohrali až koncom augusta. Tento rok opäť plánujeme rozsiahlejší prejazd Slovenskom, podobný tomu z roku 2008. Trasu sme vytýčili juhom, podľa počasia a ďalších okolností sa potom bude pokračovať doposiaľ „neprebádaným“ severovýchodným Slovenskom.
Po návrate z Prahy trávim týždeň doma. Počasie nie je práve ideálne, no podarilo sa mi absolvovať jednu pešiu túru a zorganizovať barbecue s Radeckým a spol. Na „predohru“ Tatier na bicykli, ktorú som plánoval z Bratislavy cez Malacky, som sa už nevymotal. Rudolf sa z prestavby hradu Tematín vrátil v piatok, v sobotu balíme veci a psychicky sa pripravujeme na zajtrajšie zahájenie. Za seba musím povedať, že na túto akciu som sa tešil už týždne vopred, celý jún, ktorý som strávil „pracovne“ v Prahe. O účasti na prvom dni uvažoval aj Tomáš Radecký, ktorý sa chcel zviesť niekam po Levice, napokon si to však rozmyslel.

Úsek 1, Alekšince - Veľký Lapáš
čas v cieli úseku - 10:16 hod.; dĺžka úseku - 23,01 km; čistý čas jazdy - 0:57:42 hod.
Po raňajkách a záverečnej príprave vyrážame z Rybničnej o 8:57 hodín už do jasného, horúceho dňa. Šesť týždňov bez bicykla je cítiť, napriek tomu sa prvé kopce zvládajú celkom v kľude. Do Nitry postupujeme po hlavnej ceste č.64 cez Drážovce, prvú pauzu si dávame pri prameni na Šindolke. Osviežujeme sa, dopĺňame vodu a pokračujeme prejazdom dolnou časťou Zobora, kruhovým objazdom a po Levickej von z mesta. V hustej premávke smerujeme na juhovýchod cestou I.triedy č.51, pri Selenci podchádzame novovznikajúci južný obchvat Nitry a stúpame prvým výraznejším kopcom nad Veľký Lapáš.

Úsek 2, Veľký Lapáš - Mochovce
čas v cieli úseku - 11:53 hod.; dĺžka úseku - 24,17 km; čistý čas jazdy - 1:07:01 hod.
Po krátkej pauze na vydýchanie nás čaká ešte prudší výšľap, za ktorým sa z hlavnej cesty na moment odkláňame a pokračujeme cez Babindol a Klasov. Bez zastávky prechádzame mestom Vráble, za ktorým máme v pláne zastaviť sa v nejakej dedinskej krčme na kofolu. Nanešťastie v Telinciach sa žiadnej niet a v susedných Čifároch ešte neotvorili. Najbližšia možnosť bude zrejme až v Tlmačoch, kam smerujeme lokálkou okolo atómovej elektrárne Mochovce. Cesta je prázdna, krajina vlnitá a otvorená, tieňa nikde. Priamo pred nami sa čnejú výrazné chladiace veže dvoch funkčných blokov elektrárne. Kvôli nej koncom 80.rokov zanikla rovnomenná obec, z ktorej sa do dnešných dní zachoval iba kostol. Údaje zapisujem pri nákladisku železničnej vlečky z Kalnej nad Hronom.

Úsek 3, Mochovce - Bátovce
čas v cieli úseku - 14:21 hod.; dĺžka úseku - 30,47 km; čistý čas jazdy - 1:24:48 hod.
Od miesta, kde kedysi stála obec Mochovce, stúpame ešte kus nad elektráreň, na vrchole si dávame krátku pauzu na vydýchanie a následne pokračujeme zjazdom pomedzi kopce Hronskej pahorkatiny do Malých Kozmáloviec. Napájame sa málo frekventovanú cestu č.76 (Hronský Beňadik - Štúrovo), ktorou popri pravom brehu Hrona, respektíve vodnej nádrže Veľké Kozmálovce, postupujeme do Tlmáč. Na okraji tohto neveľkého mesta sa zastavujeme na čerpacej stanici, kde si dávame obedňajšiu pauzu. Popri popíjaní isofruitu a zajedaní domácich sendvičov odosielam niekoľko nevyhnutných sms-iek a kvôli voľbe ďalšieho smeru nahliadam do mapy. Obloha v okolí Levíc sa mierne zaťahuje, z jedného väčšieho mraku dokonca na moment spŕchlo.
Cesty po daždi vyschli dosť rýchlo, ostalo však nepríjemné dusno. Za Tlmačmi sa stáčame na miestnu komunikáciu ťahajúcu sa úpätím Štiavnických vrchov, pričom prechádzame cez obce Rybník, Čajkov a Nová Dedina. Nakrátko máme lepšie tempo, no výšľap na Devičany nás opäť mierne zbrzdil. Vlnitá krajina v podhorí Štiavnických vrchov nepredstavuje z pohľadu cyklistu najjednoduchší terén, a keď sa k tomu pridá ešte teplota vzduchu cez 30°C a páľava ostrého letného slnka, je prejazd touto oblasťou dosť vyčerpávajúci. Oblačnosť, ktorá nás zastihla v Tlmačoch, sa postupne presunula nad Štiavnické vrchy, kde v týchto chvíľach možno prší. S výhľadom na dvojvrchol Sitna klesáme do Bátoviec, bývalého mesta, ktoré nás ohúrilo svojim priestranným námestím a kde sme sa rozhodli neplánovane sa zastaviť a v miestnom pohostinstve „U Diliša na námestí“ si dať jednu-dve kofoly.

Úsek 4, Bátovce - Počúvadlianske Jazero (ATC)
čas v cieli úseku - 17:40 hod.; dĺžka úseku - 21,49 km; čistý čas jazdy - 1:28:44 hod.
Napriek pokročilému popoludniu slnko stále páli priam diabolsky. Pred sebou máme najťažší úsek dneška - výstup pod Sitno, preto sa v Bátovciach okrem potrebnej pauzy dlhšie nezdržiavame. Z dediny stúpame hlavnou cestou č.524 (Levice - Banská Štiavnica), už za prvým stúpaním sa z nej však odkláňame na lokálku smerujúcu k Sitnu od juhu cez Jabloňovce a Baďan. Za Jabloňovcami si v strede prudkého stúpania dávame krátku pauzu na občerstvenie, ďalej ešte absolvujeme niekoľko menších, no pomerne prudkých výšľapov, ktoré nám mimoriadne znepríjemňuje slnečná páľava a dotieravý hmyz. Tieto veci majú silný vplyv predovšetkým na Rudolfa. V Baďane potom krátko pauzujeme v tieni stromu pri Jednote.
Posledný výstup možno rozdeliť na dve časti - prvá je viac-menej priama a pomerne prudká, prechádzajúca spočiatku lesom, vyššie lúkami. Po vyústení z lesa sa nám otvára výhľad zblízka na Sitno (1009 m.n.m.), najvyšší kopec Štiavnických vrchov. Po krátkom zjazde sa dostávame k odbočke k dedine Počúvadlo, odkiaľ sa snažím dovolať do kempu. Telefónne číslo opísané z internetu mi však nebolo veľa platné. Od Počúvadla sa stúpa opäť dosť prudko, cestu však uľahčuje niekoľko serpentín a čiastkových zjazdov. Najnáročnejší úsek sa nachádza tesne pod priehradou, kde je stúpanie vôbec najprudšie. Chvíľu na vydýchanie si dávame pri bufete kúsok od priehrady, na kofolu sa však musíme presunúť na opačný koniec jazera, kde sa zároveň nachádza náš kemp.
Úvodný deň tohtoročných TnB končíme krátko pred trištvrte na šesť, nasleduje vyplatenie ubytovania v kempingu a večera v priľahlom bufete - guláš s chlebom a kofola. Na margo kempingu musím povedať, že hoci to nebol žiaden luxus, zapôsobil na mňa dobrým dojmom. Nebolo plno (vlastne okrem nás asi len dva ďalšie stany), sprchy, hoci už s dosť zostarnutým vybavením, ušli, navyše sem nedoliehal ruch z okolia. Po rozložení stanu si dávame ešte „druhú večeru“ v podobe chleba s rybími konzervami. Zaspáva sa ťažko, noc je tropická a spacák skoro zbytočný. Zajtra bude náročný deň, našu fyzičku preveria kopcovité terény slovenských neovulkanitov.

Počasie - polojasno, prechodne polooblačno, slnečno, tep.asi 32°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
99,14 km 8:43 hod. 4:58:15 hod. 19,9 km/h 53 km/h Veľký Lapáš





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):






© Text: Roland Nádaskay, Foto: Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
TATRY NA BICYKLI 2011
deň 1 (Alekšince - Počúvadlianske Jazero) :: deň 2 (Počúvadlianske Jazero - Dolná Strehová) :: deň 3 (Dolná Strehová - Teplý Vrch)
deň 4 (Teplý Vrch - Podlesok) :: deň 5 (Podlesok - Plaveč) :: deň 6 (Plaveč - Košice)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011