Tatry na bicykli 2011 (deň 3)

Tatry na bicykli 2011 (deň 3) - 12.júl 2011, ut.

Úsek 1, Dolná Strehová (ATC) - Lučenec (centrum)
čas v cieli úseku - 9:30 hod.; dĺžka úseku - 25,78 km; čistý čas jazdy - 1:14:54 hod.
Tak ako včera pod Sitnom, aj dnes vstávame o čosi neskôr, než sme si zaumienili. Oproti včerajšku ma však Rudolfova ignorácia faktu, že nastal nový deň a že sa pokračuje v ceste, dosť vytočila. Z Dolnej Strehovej však napriek protestom musíme vyraziť a najlepšie by bolo urobiť tak čo najskôr. Po rannej hygiene, pobalení batožiny a naplnení fliaš čerstvou vodou, vyrážame z ešte „spiaceho“ kempu o 7:23 hodín. Štítok na stan nechávam na kľučke vrátnice, keďže recepcia je otvorená až od ôsmej. Z tejto skutočnosti je popudený aj chlapík, ktorý dorazil na kúpalisko z Detvy trocha v predstihu.
Od termálneho kúpaliska smerujeme na sever, prechádzame miestnou časťou Vieska a nato sa ocitáme na križovatke s hlavnou cestou č.75 (Bratislava – Lučenec). Čaká nás kopcovitý úsek, našťastie dnes zrejme jediný. Od križovatky stúpame k chatovej osade Jazero, zbiehame do Závady a na vrchole ďalšieho stúpania si dávame minútku pauzu. Zároveň nahliadam do mapy v snahe zistiť, koľko kopcov smerom na Lučenec ešte musíme zdolať. Ďalší výšľap nasleduje hneď po zjazde do Ľuborče. Kúsok pod vrcholom na parkovisku suším potom zaliate čelo a čakám na stúpajúceho Rudolfa, pritom sa dívam na ďalší kopec, ktorý z tohto miesta vyzerá fakt „hrozivo“. V skutočnosti je však porovnateľný s tým predošlým, ibaže zjazd z neho je podstatne dlhší. Na vrchu nás obieha borec na babete, čo nás podnietilo uvažovať o možnosti niekedy prejsť Slovenskom na takomto stroji. Zjazd nás privádza do Haliče, kde pauzujeme v tieni stromov na námestí pri kostole. Ku kaštieľu ležiacemu na kopci nad obcou, kedysi mestom, nezachádzame. Za Haličom sa napájame späť na hlavnú cestu, kde v relatívne hustej premávke pokračujeme na Lučenec. Rušným predmestím sa dostávame do centra, kde niekoľko minút odpočívame na hlavnom námestí.

Úsek 2, Lučenec - Čamovce
čas v cieli úseku - 11:30 hod.; dĺžka úseku - 21,9 km; čistý čas jazdy - 1:02:48 hod.
Poniže hlavného námestia odbočujeme na výpadovku z mesta a pozvoľna stúpame nad Lučenec, kde sa napájame na hlavnú cestu č.71 smer štátna hranica. Smerom na Fiľakovo postupujeme po úplnej rovine s miernym protivetrom a za značnej páľavy letného slnka, ktorého žltý kotúč sa skvie na jasnej, belasej modrej oblohe. Premávka je pomerne riedka. Prechádzame dedinkami Fiľakovské Kľačany a Fiľakovské Kováče, kde sa so mnou do drobného rozhovoru na tému cyklistiky pustil miestny nachmelenec. Jeho konštatovanie znelo, že jazdiť v takomto teple môžu iba úplní blázni. Obďaleč prechádzame osadou Kurtáň, povyše ktorej pri stúpaní na Fiľakovo míňame vkusný motorest s parkoviskom zarezaným v terciérnych sedimentoch.
Na opačnej strane kopca schádzame do Fiľakova, neprehliadnuteľnému vďaka svojmu hradu a siluete vulkanických vrchov Cerovej vrchoviny, ktoré ho obklopujú. V centre mesta sa zastavujeme na hlavnom námestí, kde kupujeme chleba a dávame si obed v podobe jedného langoša rozdeleného na polovicu. Ten sme si zjedli v tieni hradných múrov v jednej z uličiek centra. Oproti mestám a dedinám, ktorými sme prechádzali doposiaľ, je Fiľakovo (a aj jeho okolie) odlišné – v tomto kraji dominujú Maďari a slovensky tu hovoria iba turisti ako my. Pred odjazdom z mesta sa ešte zastavujeme v Bille, kde dokupujeme vodu a dávame si pár dúškov energeťáku. Popod známy hrad z 12.storočia, postavený na okrajovom vale maarového krátera, opúšťame mesto. Na margo hradu treba ešte pripomenúť, že v dávnej minulosti ho dobyli Turci, ktorí tu umiestnili sídlo najsevernejšieho pašaliku Osmanskej ríše. Pokračovanie po ceste II.triedy č.571 (Fiľakovo – Kráľ, št.hranica) nás vedie širokým údolím zabiehajúcim medzi vulkanity Cerovej vrchoviny. Prechádzame osadou Urbanka, obcou Šíd, kde si dávame minútku na vydýchanie, a Čamovcami.

Úsek 3, Čamovce - Jesenské
čas v cieli úseku - 14:17 hod.; dĺžka úseku - 33,04 km; čistý čas jazdy - 1:31:44 hod.
Nasledujú Šurice, rozložené pod zrúcaným hradom na bazaltovom brale. Všetko tu pôsobí dosť zanedbane, vidieť, že sa nachádzame v jednom z najmenej rozvinutých krajov Slovenska. Kúsok za železničnou stanicou Hajnáčka odbočujeme na lokálku smerujúcu do rovnomennej obce, ktorá však leží hodný kus od železničnej trate č.150 (Zvolen – Košice). Na pravé poludnie sa zastavujeme v miestnom „espresse“, kde namiesto kofoly popíjame netradične čapovanú vineu, ktorú nám tunajší krčmár vo svojej nevedomosti predstavil ako nealko pivo :D.
Dominantou obce Hajnáčka je bazaltová diatréma, na ktorej stojí dnes už takmer úplne zrúcaný gotický hrad z 13.storočia. S pohľadom na hradný vrch opúšťame obec smerujúc ešte viac na juh. V susednom Gemerskom Jablonci sme svedkami zaujímavej scény, keď sa viacero ľudí s fúrikmi presúva k obecnému úradu, kde vydávajú múku a cestoviny z potravinovej pomoci od Európskej únie. Keďže v okolí Gemerského Jablonca dominujú nad vulkanitmi sedimenty miocénneho mora, ktoré sú ľahko erodovateľné, vznikla v týchto miestach malá kotlina. Spomínané terciérne sedimenty stretávame odkryté v malej pieskovni pri obci Dubno. Obďaleč sa ocitáme na mieste, ktoré by sa s určitou dávkou nadhľadu dalo nazvať „sedielkom“. Z hradskej sa tu odpája spevnená cesta smerujúca na juh k maďarskej hranici, ležiacej iba niekoľko desiatok metrov od nás.
Nasleduje niekoľko kilometrov dlhé mierne klesanie, počas ktorého prechádzame obcami Petrovce, Jestice a Hostice, míňame rovnomennú vodnú nádrž a nato rovinkou pokračujeme do Šimonoviec, kde sa definitívne vynárame z útrob Cerovej vrchoviny. Rovnou, otvorenou krajinou sa pozdĺž Rimavy presúvame do Širkoviec, kúsok ďalej prebiehame trať č.150 (Košice – Zvolen) a vstupujeme do Jesenského. Počas krátkej pauzy v parku nám miestni, na lavičke v parku odpočívajúci Cigáni, skladajú poklonu, keď na otázky odkiaľ, kam, ako a prečo podávam pravdivé a neprikrášlené odpovede.

Úsek 4, Jesenské - Teplý Vrch (Rekr.zariadenie Ormet)
čas v cieli úseku - 17:23 hod.; dĺžka úseku - 30,28 km; čistý čas jazdy - 1:30:50 hod.
Pokračujúc po hlavnej ceste č.531 (Jesenské – Červená Skala) sa dostávame do Pavloviec, kde akurát prebieha obmedzenie prevádzky na ceste v dôsledku jej rekonštrukcie a v susedných Rimavských Janovciach sa pre ukrutné teplo opäť nakrátko zastavujeme a v čírou náhodou zasa v „espresse“ (holt, dnes máme na tieto podniky šťastie). Po pollitri kofoly a tyčinke na posilnenie sa presúvame do neďalekej Rimavskej Soboty. Cez „metropolu“ gemersko-malohontského regiónu sme autom na ceste do Košíc prechádzali už nespočetnekrát, no až dnes sme prvý raz zavítali do jej centra. To predstavuje štvorcové námestie v strede s kostolom, nám však do oka padla inak málo nápadná zmrzlináreň, pri ktorej sme si krátko posedeli a pokochali pohľadom na tunajšie dominanty – staré budovy a mladé devy.
Z centra Rimavskej Soboty sa v atmosfére pokročilého popoludnia vydávame na severovýchod, z mesta ústime k hlavnej ceste č.50 (Trenčín – Košice) a cez Vinice stúpame do odľahlej, zanedbanej mestskej časti Bakta. Tu sa z hlavnej opäť odpájame a z dolinky vystupujeme k areálu vysielača Rimavská Sobota. Zjazd nás privádza do údolia Blhu, kde naberáme smer v ústrety rešpekt budiacim, celý obzor vypĺňajúcim vrchom Slovenského Rudohoria. Vo Veľkom Blhu obdivujeme tunajšiu zachovalú starosvetskú architektúru. Opodiaľ prechádzame neveľkou obcou Teplý Vrch, známou iba kvôli vodnej nádrži rovnakého mena, ktorá je tradičnou destináciou turistov obľubujúcich dovolenku pri vode a zároveň preferujúcich domáce podmienky. Koniec jazdy dnes zaznamenávame krátko pred pol šiestou.
Recepciu kempu obsluhuje mladá brigádnička, ktorá ma zrejme podvedome zaujala natoľko, že som temer zabudol zaplatiť za ubytovanie. Hneď na úvod sme vyhľadali najbližší bufet, kde si dávame po náročnom dni čosi pod zub. Pľac pre rozloženie stanu musíme starostlivo hľadať, kemp sa totiž nachádza na svahu a rovnejšie trávnaté plochy možno nájsť až na jeho severnom okraji, ideálne neďaleko od spŕch. Po utáborení sa a nevyhnutnom očistení údov od potu a prachu ciest, sa presúvame na terasu priľahlého bufetu, kde sme si dopriali druhý chod a čosi na osvieženie. Zvyšok večera sedíme v blízkosti stanu, hľadíme na slnečný kotúč, ktorého posledné lúče sa pri jeho púti za vrchy lesknú na hladine vodnej nádrže. Trasa na zajtra je ambiciózna, mala by byť doposiaľ najdlhšia (približne 120 km), no z hľadiska terénu aj najnáročnejšia. Pred sebou máme prejazd skrz Rudohorie, pričom cieľom by mal byť Podlesok v Slovenskom raji.

Počasie - jasno až polojasno, slnečno, bezveterno, tep.asi 30-32°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
111 km	10:00 hod.	5:20:16 hod.	20,7 km/h	57,1 km/h	Lehôtka

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2011
deň 1 (Alekšince - Počúvadlianske Jazero) :: deň 2 (Počúvadlianske Jazero - Dolná Strehová) :: deň 3 (Dolná Strehová - Teplý Vrch)
deň 4 (Teplý Vrch - Podlesok) :: deň 5 (Podlesok - Plaveč) :: deň 6 (Plaveč - Košice)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011