Tatry na bicykli 2011 (deň 4) - 13.júl 2011, st.


Úsek 1, Teplý Vrch (Rekr.zariadenie Ormet) - Kameňany
čas v cieli úseku - 9:50 hod.; dĺžka úseku - 30,24 km; čistý čas jazdy - 1:29:00 hod.
Keďže včera sme po dvoch náročných dňoch mali jeden relatívne ľahší, je vstávanie jednoduchšie, dokonca už aj Rudolf si zvykol. Prebúdzame sa do zamračeného dňa, oblačnosť sa však už zakrátko rozťahuje a odhaľuje belasú oblohu. Aj dnes nás teda čaká jasný a slnečný, a bezpochyby poriadne horúci deň. Spánkom otupenú myseľ prebúdzame kúpeľom v chladnej vode z umývadla, skladanie stanu a balenie batožiny nám spestruje pohľad na bociana, prechádzajúceho sa pozdĺž brehu jazera. Osadenstvo kempu sa ešte nezačalo prebúdzať, je kľud. Od vrátnice vyrážame po posledných prípravách o 7:34 hodín. Smer sever.
Na severnom okraji nádrže Teplý Vrch prechádzame okrajom Budikovian a nato stúpame kľukatiacou sa cestou do vrchov Rudohoria. Napriek rannému chládku sa začíname potiť, takže naše dresy, ešte stále mierne vlhké po včerajšom praní, nasávajú ďalšiu vlhkosť. Rudolf sa mi pri stúpaní vzďaľuje, vyčkávam pri odbočke na Slizké. Obďaleč vchádzame do lesa, v ktorého prítmí sa stúpa o čosi príjemnejšie. Vrcholom stúpania v tomto prípade nie je žiaden význačný bod, žiadne sedlo. Zjazdom sa dostávame do Rybníka, kde práve cestári pracujú na rekonštrukcii povrchu hradskej. Úzkym údolím riečky Turiec pokračujeme relatívne po rovine do Sásy, v susednej Ratkovskej Lehote, kde nás zaujal výbeh vtákov emu pri miestnom kostole, si dopĺňame vodu z prameňa.
V Ratkovej, mojej obľúbenej Bohom zabudnutej obci, nachádzajúcej sa v srdci divokého Slovenského Rudohoria mimo všetkého diania, si dávame pri obecnom úrade krátku pauzu. Námestie v Ratkovej je typicky mestské, vykladané dlažbou z mačacích hláv a obklopené starými rodinnými domami niekdajších mešťanov a remeselníkov. Časy najväčšej slávy tohto kraja, keď sa tu ťažili a spracovávali železné rudy, sú však dávno preč. Ich pamätníkom sú zvyšky vysokej pece v osade Červeňany, ležiace o údolie ďalej. Z tohto údolia pozvoľna stúpame úpätím Železníka, ktorého názov je takisto príznačný, do Rákošskej Bane a Rákoša, kde po vyčkaní Rudolfa spolu zbiehame do Kamenian. Tunajšou dominantou je opevnený renesančný protestantský kostol, ktorý svojim mierne ošarpaným vzhľadom dýcha históriou a pôsobí priam prekrásne.

Úsek 2, Kameňany - Gočaltovo (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 12:10 hod.; dĺžka úseku - 25,9 km; čistý čas jazdy - 1:21:07 hod.
Pri stúpaní z Kamenian míňame menší cigánsky „statok“. Jeden z jeho mladistvých obyvateľov vysedáva v strede cesty, javiac známky pokročilého omámenia nejakou „špecialitkou“. Deravá vedľajšia cesta vedúca vlnitým terénom nás privádza do Prihradzian, odkiaľ klesáme do Šivetíc a po napojení sa na cestu II.triedy č.532 (Tornaľa – Muráň) pokračujeme na sever do Hladomornej doliny. Oproti nám sa prudko dvíhajú svahy planiny Koniar, ktorú obchádzame z juhu a nato vstupujeme do Jelšavy. Keďže času máme dostatok, zachádzame do mesta a na námestí sa krátko pauzujeme. Popritom nakupujeme nejaké zásoby na ďalšiu cestu a prehadzujeme pár slov s miestnymi strážcami zákona.
Z centra sa vraciame k hlavnej križovatke, odkiaľ po krátkej psychickej príprave („Bude to kopec jak sviňa, to si užiješ...“ – R.N.) naberáme stúpanie z Jelšavy na Hrádok. Nástup je pomerne prudký, z mesta prechádzame za prvou zákrutou do Žobráckej doliny a traverzom po severnom okraji planiny Koniar pomaly stúpame na sedlo. Priebeh cesty je dobre sledovateľný od zašlého vápencového lomu, no napriek tomu nás dĺžka stúpania dosť prekvapila. Ja sám som si pred každou zákrutou hovoril, že už musím byť na vrchole. Omyl. Výšľap je zdĺhavý, no aspoň nie nejak extrémne náročný. Teplo, pot a otravné muchy však stúpanie dosť znepríjemňujú, ba až znervózňujú. Na vrchole (620 m.n.m.) preto musím Rudolfovi opäť raz vysvetľovať, že takéto veci patria k životu. Zjazd je rýchly a osviežujúci. Údaje zapisujem v Gočaltove na zastávke autobusov, nato stúpam nad obec.

Úsek 3, Gočaltovo - Dobšiná
čas v cieli úseku - 15:38 hod.; dĺžka úseku - 27,03 km; čistý čas jazdy - 1:20:51 hod.
Druhé, kratšie klesanie z Hrádku nás privádza do Štítnika, bývalého centra baníctva a hutníctva, dnes nevýznamnej obce nachádzajúcej sa na pomedzí planín Slovenského krasu a kryštalinikom budovaných, členitých vrchov Slovenského Rudohoria. Keďže ručička hodiniek sa prehupla cez dvanástu, nastal čas dať si prvú „serióznejšiu“ pauzu. Na Rudolfa vyčkávam niekoľko minút na hlavnom námestí, nato sa presúvame kúsok späť, do espressa (ja viem, už to s tými espressami začína byť trocha trápne ;) pri kostole, kde v tieni letnej terasy obedujeme, popíjame kofolu a zbierame sily na ďalší postup.
Poludňajšia prestávka v Štítniku nám zabrala niečo málo vyše hodinu. V našej púti Slovenskom pokračujeme teraz už vyslovene na sever, zo Štítnika prechádzame údolím rovnomennej riečky do Roštáru, odkiaľ naberáme stúpanie na Filipku. Pred odbočkou na Petrovo obdivujeme okolité vrchy, z ktorých najvýraznejším je na severe ležiaci Radzim, bradlo silického príkrovu. Povyše Petrova vstupuje cesta II.triedy č.586 (Plešivec – Niž.Slaná) do lesa. Na sedle Filipka (540 m.n.m.) si dávame krátku pauzu. Kým Rudolf si odbehol uľaviť do lesa, ja som omrkol odkryv zrudnených fylitov v záreze hradskej. Zjazd je rýchly, človek si to ani neuvedomí a už je na dne údolia Slanej, na križovatke s hlavnou cestou č.67 (Rožňava – Poprad). Od pamätníka padlým v SNP pri Henckovciach pokračujeme svižným tempom hore dolinou cez Nižnú Slanú a jej miestnu časť Nižnoslanskú Baňu a tesne vedľa seba ležiace obce Gočovo a Vlachovo. Zastavujeme sa až pred Dobšinou na čerpacej stanici Jurki. Dopĺňame tekutiny a čosi prikupujeme aj na ďalšiu cestu. Pred nami je náročný výšľap na Dobšinský kopec.

Úsek 4, Dobšiná - Hrabušice (ATC Podlesok)
čas v cieli úseku - 19:38 hod.; dĺžka úseku - 37,5 km; čistý čas jazdy - 2:03:00 hod.
Pred Dobšinou míňame vyrovnávaciu vodnú nádrž a prechádzame okolo cigánskej osady, ktorej obyvatelia sa v štýle im vlastnom presúvajú po hlavnej od svojich obydlí do centra mesta. My do centra nezbiehame, šetríme čas a rovno sa vydávame v ústrety horskému prechodu. Úvodný výšľap dáva zabrať asi najviac, cesta je prudká, terén otvorený, takže pred páľavou nie sme ušetrení a navyše premávka je tu dosť hustá. Vyššie sa vnárame do lesa, pred Rudolfom získavam značný náskok, hoci pravidelne zastavujem a rozdýchavam búšenie do pedálov. Cez les stúpame hodnú chvíľu, až tesne pod vrcholom ho opäť striedajú lúky, pričom samotný záver uľahčujú serpentíny. Kúsok poniže vrcholu nakrátko zastavujem, čakám na Rudolfa, spolu sa potom osviežujeme chladnou vodou prameňa a o niekoľko metrov vyššie sa kocháme výhľadom na Rudohorie. Neostáva než konštatovať, že hoci je Dobšinský kopec (860 m.n.m.) jeden z najťažších horských prechodov v Západných Karpatoch, má svoj špecifický a nezameniteľný pôvab.
Od Dediniek prichádza k vyhliadke skupinka Cigánov, ktorí zrejme využili pekný deň na kúpanie v chladných vodách jazera Palcmanská Maša a teraz sa vracajú do Dobšinej. Keďže my máme do cieľa ešte nejaký ten kilometer, na Dedinky nezachádzame, z Dobšinského kopca pokračujeme v stúpaní nad Dobšinskú Mašu, kde sa nachádza absolútny vrchol. Rýchlym zjazdom úzkym údolím zbiehame do Stratenej, neveľkej dediny ležiacej v romantickom prostredí medzi rozorvanými bralami krasových planín Slovenského raja. Na autobusovej zastávke pauzujeme, zajedáme si chleba s paštikou a vstrebávame atmosféru letného podvečera v karpatských horách. Za Stratenou pokračujeme údolím proti prúdu Hnilca, prechádzame cestným tunelom a obďaleč sa nakrátko zastavujeme na rázcestí Krivian (820 m.n.m.). Ostáva posledné dejstvo.
Vynárajú sa spomienky na „legendárne“ TnB spred troch rokov, kedy sme tak ako dnes v závere dňa zdolávali kopce Slovenského raja. Dnes sa mi však výšľap na Kopanec javí akýsi dlhší. Zmenou oproti roku 2008 je však zrekonštruovaný povrch vozovky od hranice kraja po vrchol. Na sedle Kopanec (987 m.n.m.), najvyššom bode tohto vydania Tatier na bicykli, sa zdržiavame iba minútku. Vzduch je citeľne chladnejší, obliekame sa. Zjazd je nepríjemný ako vždy, množstvo zákrut a deravá cesta nám nedovoľujú dosiahnuť vyššie rýchlosti a zároveň nás nútia k zvýšenej opatrnosti, keďže cesta je oproti minulosti prejazdná aj pre motorové vozidlá. Nakrátko zachádzame do osady Píla, večeru však napokon presúvam až do cieľa. Po krátkom stúpaní nad Pílu, čím asfaltová cesta obchádza skalnú úžinu zvanú Tesnina, zbiehame do rekreačnej oblasti Posledok.
K vrátnici kempu prichádzame tesne pred trištvrte na osem a po tom, čo som vybavil ubytovanie na túto noc, sa presúvame do jedného z miestnych bufetov. Najesť sme sa najedli, no Rudolf ešte chcel silou mocou langoš, takže sme sa museli medzi jednotlivými bufetmi presúvať ako nejakí nešťastníci, ja navyše so sfúknutým zadným kolesom. Večerou sme strávili dosť času, a preto na postavenie stanu nám ostáva už iba pár minút svetla, zvyšok musíme zvládnuť za tmy. Keďže potrebujem zistiť, čo sa stalo s kolesom, nechávam rozloženie stanu na Rudolfa. Ten si s tým nevie rady, a tak vzrastá nervozita. Mne sa príčinu defektu nepodarilo vypátrať. Okrem toho ma „žral“ všemožný dravý nočný hmyz, takže som stačil akurát nahodiť novú rezervnú dušu a ledva sa pritom nezbláznil. Nervami pred spaním by som si však nepomohol. Ešteže som sa „prebral“ v platenej sprche (mimochodom, pre vážnych záujemcov mám ešte dva žetóny...) v prúde ľadovej vody. Nočná teplota nezodpovedá chladnej horskej oblasti ani zďaleka, zaspávanie je tak opäť raz jedno veľké utrpenie.

Počasie - jasno až polojasno, slnečno, bezveterno, tep.asi 30°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
120,67 km 12:04 hod. 6:13:58 hod. 19,3 km/h 61,7 km/h Hrádok





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):





© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay
TATRY NA BICYKLI 2011
deň 1 (Alekšince - Počúvadlianske Jazero) :: deň 2 (Počúvadlianske Jazero - Dolná Strehová) :: deň 3 (Dolná Strehová - Teplý Vrch)
deň 4 (Teplý Vrch - Podlesok) :: deň 5 (Podlesok - Plaveč) :: deň 6 (Plaveč - Košice)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011