Ráno sme sa s otcom odviezli do Bratislavy, hoci bola škola, ale čakalo nás vyšetrenie na kožnom oddelení u doktora Buchvalda. To sme vybavili po nejakom tom čakaní do jedenástej a pohli sa k hlavnej stanici, ktorá je odtiaľto len na skok po Jaskovom rade. Kupujem lístky, rady sú dlhé, lebo je piatok a ľudia cestujú domov. Nasadáme na rýchlik R 607 Liptov (Bratislava – Košice). Predtým som ešte odfotil nejaké rušne.
Vlak je plný, tlačíme sa ako sardinky, ale našťastie máme miestenky. O 11:34 hodín vyrážame cez zastavenie na Vinohradoch na sever, stojíme aj v Trnave a nejako neplánovane dlhšie aj v Leopoldove – zrejme kvôli komplikáciám s prestavbou trate. V kupé je každé miesto niekým obsadené, je dusno, berie ma do spánku. Cesta je dlhá, ešte Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a až potom vystupujeme – asi o 13:50 hodín s 20-minútovým meškaním v Trenčianskej Teplej, uzlovej stanici s traťami č.122, 123, 124.
V rýchlosti prestupujeme na Os 3418, na Trenčiansku elektrickú železnicu. Kým sa rozbehneme, niečo k tomu poviem – bola postavená roku 1909, vzhľadom na to, že ide o električku, bola elektrifikovaná ako jedna z prvých tratí na Slovensku; cieľom, významným turistickým a kúpeľným strediskom sa podobá tým tatranským. Pred pár dňami bola vypustená informácia, že pre nerentabilnosť (vysoké prevádzkové náklady, nutná rekonštrukcia depa) by mala byť prevádzka zastavená do odvolania, no nakoniec to vedenie ŽSSK zmenilo len „zimnú uzáveru“. To nás však prinútilo, aby sme sa sem konečne vymotali.
Vo vozni sa nazbieralo zopár miestnych a asi ešte dve skupiny železničných fotografov, cudzincov (Maďari, Nemci). Z Trenčianskej Teplej vyrážame zákrutou v ústrety pohoriu Strážov a zakrátko prichádzame k zastávke Trenčianska Teplá obec, nato križujeme hlavnú cestu č.61 a pokračujeme ďalej ulicou popri potoku Teplička. Vedie cez neho viacero mostíkov pre peších, pričom na každom striehne fotograf s objektívom jak delo. Navyše zároveň s vlakom idú autom Francúzi, ktorí fotia na takmer všetkých priecestiach.
Ďalšou zastávkou opúšťame obec Trenčianska Teplá a pokračujeme popri ceste č.516 (do Bánoviec nad Bebravou) krátkym úsekom cez lúky. Míňame nejakú bývalú výhybňu (nevšimol som si názov) a vstupujeme do kúpeľného mesta, kde stojíme najskôr na sídlisku, potom v centre. Posledným úsekom sú zákruty v meste okolo niekoľkých luxusných hotelov a o 14:22 hodín prichádzame do stanice Trenčianske Teplice. Tá má dve koľaje po oboch stranách zastrešeného perónu.
Budova pochádza z roku 1941, teda z obdobia Slovenského štátu a nesie mnohé prvky architektúry tej doby. Keď človek vstúpi dnu, nadobudne dojem, ako keby sa vrátil o 50 rokov. Z každého kúta na nás dýchajú staré časy. Kupujem spiatočný lístok; potešil som sa, lebo mi ho dali ešte na tom donedávna používanom, klasickom tlačive.
Vrátili sme sa na nástupište, urobili posledné fotky a nasadli do škodováckej električky. Naspäť ide ako osobný vlak č.3419, s pravidelným odchodom o 14:46 hodín. Aj cestou späť popri trati čakajú mnohí fotografi na príležitosť odfotiť si poslednú jazdu tohto vláčika.
Späť v uzlovej stanici Trenčianska Teplá sme asi o 20 minút. Na peróne sa už motá množstvo ľudí, najprv prichádza rýchlik od Bratislavy, potom osobák od Žiliny a nakoniec náš, mierne meškajúci rýchlik R 704 Dubeň (pravidelný odchod 15:16 hodín). Ten od Nového Mesta nad Váhom ide ako osobák a je poloprázdny, v Brunovciach máme dlhšie zastavenie. V priebehu jazdy sledujeme práce na koridore, stavebníci napredujú rýchlim tempom.
V Leopoldove sme okolo 16:45 hodín, teda asi s 20-minútovým meškaním, lebo od Červeníka sme sa z nejakého dôvodu plazili ako slimáky. Keďže v Leopoldove nemáme prípoj, poprosil som mamu, aby po nás prišla autom. Čas čakania sme si skrátili fotením rušňov, vrátane prišlého rýchlika Považan.
Počasie - jasno, bezveterno, slnečno, asi 24°C Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
