Počas pracovného školenia v druhej polovici mája 2011 som sa ocitol na dva týždne v Alsasku. Prvý týždeň som býval v mestečku Obernai, hotel Le Colombier. Z okna hotelovej izby som mal pekný výhľad na kopce nad mestečkom. Bol to hrebeň pohoria Vogézy a ja som sa díval priamo na siluetu kláštora Mt. St.Odile. Zaujalo ma to do tej miery, že som si ho vytýčil ako možný cieľ turistickej aktivity cez víkend.
A tak sa aj stalo. Spolu s kolegom Jirkom sme si povedali, ze ísť sa prejsť do prírody bude lepšia alternatíva ako shopping v Strasbourgu a tak v sobotu 21.5.2011 ráno cca o 09.00 hod sme sadli do auta a vyrazili sme smerom k horám s cieľom vyjsť k St.Odile. Východiskom bola dedinka Ottrott, kde sme nechali auto a pustili sme sa pešo smerom k hrebeňu. Po počiatočnom blúdení (dosť sme sa zapotili, bolo po daždi, vzduch bol vlhký a dusný) a konzultácii s miestnymi turistami (poučenie – radšej sa staviť v miestnom Tourist Office a zistiť si správnu cestu) sme konečne našli správny smer a po značke (veľmi svojrázne značenie, viď foto) sme postupovali smerom hore na hreneň. Okolo Chateau Ottrott (zrúcanina v súkromných rukách, prístup zakázaný) sme postupovali lesom cez vyhliadku Elsberg a okolo zvyškov kamenných hradieb starovekého hradiska (na mňa kamenné hradby urobili silný dojem) postupne až ku kláštoru St.Odile, kde sme dorazili cca okolo jednej popoludní. Je to pekné miesto, plné návštevníkov, s cirkevnou tradíciou. Chvíľku sme sa zdržali, poprechádzali sme sa po areáli a vydali sme sa na spiatočnú cestu po inej trase, priamo do Ottrott-u.
Dole sme zišli okolo tretej, a rozhodli sme sa urobiť si ešte výlet na hrad Ht.Koenigsburg, ktorý nám bol doporučený miestnou kolegyňou ako jediný zrekonštruovaný hrad v okolí (mimochodom, mal som pocit, že tu je hrad nad každou dedinou, toľko ich je). Tak sme sadli do auta a presunuli sme po okresnej ceste kľukatiacej sa dedinkami uprostred viníc cez malebné alsaské dedinky a mestečká (napr. Barr, Dambach, Chatenois, Kintzheim) až k hradu. Bolo tam naozaj rušno, množstvo návštevníkov a áut. Naozaj výrazná turistická destinácia. Stále prebiehala rekonštrukcia. Po zakúpení lístka bolo možné prejsť hrad bez sprievodcu, čo som ocenil. Pochodili sme, nafotili.
Na spiatočnej ceste autom sme sa cestou zastavili na občerstvenie (Scherwiller) a večeru (Dambach) a do Obernai sme dorazili cca o pol deviate večer. Nakoniec sme si v Obernai v restauracii Santa Maria sadli na pivko a okolo desiatej večer sme boli v hoteli. Pekný výlet, príjemné slnečné počasie, aj keď sa na chviľku zamračilo a aj spŕchlo. Veľmi dobre a užitočne strávený deň.
Počasie - Účastníci - Jiří Donát, Róbert Nádaskay Poznámky, postrehy -
