FUTBAL

MFK Košice - FK ZŤS Dubnica nad Váhom

3.kolo futbalovej Corgoň ligy - jesenná časť
28.júl 2007, so.

Konečný výsledok 0:0
Góly: ----
Vylúčení: ŽK: 74.Pavol Majerník, 84.Školník - 40.J.Zápotoka, 64.Pleva; rozhodovali: Smolák - Bobko, Rendko, 2600 divákov

Zostavy:
Košice: Matúš Putnocký - Stanislav Kišš, Radoslav Školník, Peter Bašista, Roman Šimko - Tomáš Labun (67.Marko Milinković), Pavol Majerník, Nemanja Matić - Jaroslav Kolbas, Kosťa Bjedov (61.Pavol Piatka), Mário Bicák (45.Pavol Jurčo)
Dubnica: Dušan Perniš - Dalibor Pleva, Jozef Adámik, Martin Nosek, Marián Zimen - Igor Obert (82.Matej Lendvay), Igor Držík, Ján Zápotoka (69.Tomáš Zápotoka), Marcel Ondráš - Marek Kuzma, Peter Kiška (67.Lukáš Zápotoka)

Povedali pred zápasom:
Bude platiť, do tretice všetko dobré a vaše mužstvo vyhrá?
Ján Kozák (tréner Košíc): „Boli by sme veľmi radi a urobíme pre prvé víťazstvo maximum. Máme v zápase svoje ciele a chceme predviesť čo najlepšiu hru a naplno bodovať. Rešpektujeme však aj súpera, preto očakávam obojstranne otvorený zápas.“
Anton Dragúň (tréner Dubnice): „Vašu predpoveď by som bral všetkými desiatimi. Uvidíme, čo nám dovolí súper, ktorý je na tom takmer rovnako ako my. Pokúsime sa prezentovať zdravým futbalom, Košičania majú svoje kvality, tak si myslím, že sa bude na čo pozerať.“

Futbalové ligy na rozdiel od hokeja začínajú po kratšej prestávke medzi ročníkmi už v lete, tentoraz 14.júla. Osobne by som nejaký zápas chcel vidieť ešte počas môjho pobytu v Košiciach, na ten najbližší s Dubnicou sa mi podarilo nahovoriť aj deda Tibora, ktorý už na futbale nebol rovných 40 rokov. Začiatok je plánovaný na 19:30 hodín, aby som teda deň úplne nepremárnil, doobedu som vybehol na neďaleký Slanský hrad.
Podvečer sa odoberáme z domu okolo siedmej, električkou sa presúvame ku štadiónu Lokomotívy, ktorý zhodou okolností toho roku oslavuje päťdesiatku. Keď ho však železničiari pred polstoročím vystavali, netušili akému klubu bude domovom – MFK Košice, pozostatok po niekdajšom 1.FC zlúčený s ličartovským Steeltransom. Akokoľvek, dnes je to jediné košické mužstvo hrajúce najvyššiu súťaž, má teda moju tichú podporu (osobne ale viac fandím Lokomotíve). Posledné dva zápasy však pre Košičanov neskončili veľmi slávne – doma bezgólová remíza so slabučkým Sencom a krutá prehra v Trnave 1:5. Dnes by teda logicky mala prísť rehabilitácia v podobe prvého domáceho víťazstva, zvlášť keď vezmeme do úvahy súpera – Dubnicu. Mužstvo, ktoré sa minulú sezónu muselo zachraňovať v „prelínačke“, dnes disponuje prevažne mladým kolektívom bez osobností. Môžu iba prekvapiť. Naopak, domáci tréner Kozák na tento duel zo širšieho kádra nominoval tých najlepších (teda ak to možno povedať).
Výkop bol zahájený s menším meškaním, no zápas už od úvodu pripomínal ten z 1.kola so Sencom. Košičania v celom priebehu viac viedli hru, no nedokázali streliť gól. Už v 2.minúte dubnickú bránku tesne minul Majerníkov volej, dve minúty nato obrana hostí zrazila na roh strelu Labuna. Prvú štvrťhodinu zakončila Bicákova pravačka tesne nad brvno. Po úvodnom tlaku Košíc sa na chvíľu osmelili aj Dubničania, no tiež neboli schopní dostať sa k zakončeniu. Domáci do polčasu postupne uberali z tempa, do prestávky sa nič podstatné neudialo. Diváci boli zo streleckej impotencie MFK dosť nervózni, veď akoby aj nie. Toľko šancí, čo tam naši mali a nepremenili... hrozné niečo. Hráči sa však mohli oprieť aspoň o podporu Ultras, ktorí zo svojho povzbudzovania nepoľavovali: „Žlto-modré Košiceeee...“, alebo „jedine VSS...“.
Po zmene strán však hľadisko stíchlo, keď dubnický útočník Kiška vo veľkej šanci netrafil ideálne loptu. V 50.minúte zasa tutovku zahodili Košice. Blízko ku gólu boli Košičania i v 67.minúte, kedy Kolbas z jedenástky vystrelil, ale jeho loptu pred bránkou zrazil obranca Zimen. Hráči MFK potom zabrali na vyššie obrátky, Dubnica viac-menej vyčkávala a miestami sa pokúšala o rýchle protiútoky. Udržať remízu by im však vyhovovalo.
V 71.minúte mala Dubnica šancu streliť gól, no Tomáš Zápotoka hlavičkoval nad brvno. Košičanov ovládla nervozita, dokázali si vypracovať príležitosť, no absolútne zlyhávali v koncovke. Ku koncu zápasu sme netrpezlivo vyčkávali, či sa predsa len niekomu z našich nepodarí skórovať. Rozhodnutie bolo na kopačke striedajúceho Piatku v 90.minúte, no ten z dobrej pozície pálil priamo do rúk gólmana Perniša.
Vôbec môj prvý košický zápas sa teda neskončil podľa predstáv domáceho MFK, po triu neuspokojivých výsledkov sa zmenil aj pohľad na tohtoročné ambície Košičanov v Corgoň lige. Musíme sa nateraz zmieriť s tým, že Košice už obdobím svojho futbalového vrcholu prešli a ten teraz patrí iným – mužstvám, ktoré si to vedia zaslúžiť výkonmi na trávniku a nie siláckymi rečami pred sezónou.

Hlasy:
Ján Kozák (tréner Košíc): „Počas celého zápasu sme boli jasne lepším mužstvom. Vedeli sme, čo chceme hrať, chlapci vydali strašne veľa síl, súperovi nedovolili jeho kombinačnú hru. V defenzíve a ani v prechodovej fáze nebol problém. Ten bol vo finálnej časti, kde sme druhý raz po sebe doma zlyhali. Teraz sa nad tým treba zamyslieť, čím to je, či máme vôbec typy hráčov, ktorí vedia strieľať góly. Pretože toľko šancí, koľko sme si vypracovali v dvoch domácich stretnutiach a nestreliť gól, to je trestuhodné. Bez gólu sa nedá vyhrať. Spokojnosť nemôže byť v žiadnom prípade. Na druhej strane, väčšine chlapcov nemôžem nič vyčítať. Odovzdali maximum. Či sa vkráda nervozita do mužstva? Cieľ skončiť do 5.miesta je prehnaný. Mužstvo má na to, aby hralo od 7. do 9. miesta. Sú tu hráči, ktorí majú budúcnosť pred sebou. Je to však strašne málo na to, aby dosahovali víťazstvá, pretože na výhry je potrebná kvalita. Vyhrať ligový zápas je o kvalite a skúsenosti a tie tu nie sú. Na hráčov netlačím, lebo viem, čo je v ich schopnostiach. Ak raz viem, že hráč má určitý strop výkonnosti, nemôžem naňho tlačiť, lebo by som mu ublížil.“
Anton Dragúň (tréner Dubnice): „Domáci na nás vyrukovali s veľmi nepríjemným futbalom, ktorý na nás platil. Množstvo rohov, hlavičkových súbojov a skrumáži v päťke sme na úvod nejako ustáli so šťastím. Tento spôsob hry moje mužstvo ťažko zvláda. Jano Kozák dobre vystihol, že naša prednosť je v kombinačnej hre. Silový spôsob hry, ktorý zvolili, bol naozaj účinný. Výšková prevaha domácich sa prejavila tiež po výkopoch. Mali sme v predchádzajúcich dvoch kolách smolu - na Slovane a hlavne doma s Ružomberkom - teraz to bol opak a zápas sme od Pána Boha remizovali. Nebol to veľký futbal, bolo v ňom obrovské úsilie, ale s veľkým množstvom nepresností. Domáci nie sú spokojný s výsledkom, body im chýbajú. Stalo sa im to už po druhý raz. Šťastie tu mal i Senec. Náš výkon zodpovedal tomu, čo máme. Jednoducho mladé mužstvo skúsenosti len získava. Ideme domov so šťastným bodom, ktorého zisk je pre nás úspechom.“

Šok! ’Biciho’ väzy takmer roztrhnuté a asi je aj zlomená pätná kosť

Košice, 31.júla 2007 - Po röntgenovom vyšetrení sme si s Máriom Bicákom trochu vydýchli, že sa nepotvrdila zlomenina členka, no po utorňajšom vyšetrení magnetickou rezonanciou, môžeme od optimistických prognóz asi upustiť ... S ’Biciho’ členkom to rozhodne nevyzerá dobre!
„Idem akurát z prešovskej nemocnice,“ povedal krátko po obede Mário Bicák a pokračoval v pesimistickej nálade: „Magnetická rezonancia ukázala, že väzy v členku sú veľmi natrhnuté, takmer roztrhnuté. Ďalej odhalila možnú zlomeninu pätovej kosti.“ Možnú preto, lebo ani toto vyšetrenie nedokázalo dať definitívnu odpoveď. Ide totiž i typický príklad skrytej zlomeniny, ktorú na prvotnom röntgene nie je vidieť. Bližšie to vysvetlil Mário Bicák: „Lekár mi povedal, že ide o zlomeninu, ktorú nie je vidieť 5-10 dní. Po desiatich dňoch, ak je zlomená, sa kosť začne hojiť a začne sa na tomto mieste tvoriť vápnik a potom sa ukáže, či tá kosť je zlomená. Až na budúci týždeň teda pôjdem na kontrolný röntgen a budeme poznať odpoveď, či ide alebo nejde o zlomeninu. Ak sa ukáže vápenatenie, ide o zlomeninu.“ Máriovu pravú nohu už „zdobí“ sadra. Aj z toho je zrejmé, že Mário nebude stáť desať dní, ako sa pôvodne predpokladalo. Mimo futbalu bude rozhodne dlhšie obdobie. Ak sa potvrdí zlomenina, tak najskôr naskočí do corgoňligového kolotoča minimálne po dvoch mesiacoch! Ak sa zlomenina nepotvrdí, po desiatich dňoch lekári dajú sadru dolu a začne sa s rehabilitáciou. Do mesiaca by možno bol fit. „Vôbec to nevyzerá dobre,“ zdupľoval ’Bici’.

Piatka sa strelecky hľadá

Košice, 29.júla 2007 - Iné ako víťazstvo si košická kabína pred duelom s Dubnicou nepripúšťala. Stačilo jej už premiérové domáce zakopnutie so Sencom a výbuch v Trnave. Hráči si uvedomovali veľmi dobre, že sa im to môže podariť iba vtedy, ak výrazne zvýšia efektivitu v koncovke. Smola ich však v Čermeli prenasledovala naďalej. „Veľmi ma to hnevá, i keď proti Sencu, i tentoraz som prišiel na ihrisko až v druhom polčase. Dva razy som sa ocitol vo výborných príležitostiach a mohol v nich vydolovať šesť bodov,“ vyjadril sa bezprostredne po zápase poriadne rozladený Pavol Piatka. Najmä príležitosť v 90.minúte sa mala skončiť gólom. Veď košický útočník sa po prihrávke Jurča osamotene rútil na dubnickú bránu. „Moja prvá myšlienka bola, že zakončím bez zbytočného špekulovania. Pritom som mohol ísť s loptou ešte ďalej, ale keďže mi dobre skočila na nohu, vypálil som tvrdo. Škoda, že šla rovno na brankára a nie meter, dva vedľa, nemal by žiadnu šancu. Potvrdil mi to aj po zápase samotný dubnický Perniš, ale čo z toho, keď sme stratili ďalšie dva body. Na prvý domáci gól v tejto sezóne musíme tak čakať až do 11.augusta, keď privítame lídra zo Žiliny,“ povzdychol si košický kanonier, ktorý sa zatiaľ v novom ročníku Corgoň ligy iba hľadá.

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
ŠPORT