Cyklo Dubňany - 2.október 2011

Cyklo Dubňany - 2.október 2011, ne.

Úsek 1, Kúty (žst.) - Břeclav-Poštorná
čas v cieli úseku - 9:47 hod.; dĺžka úseku - 20,15 km; čistý čas jazdy - 0:50:50 hod.
Po vydarenej piatkovej cykloakcii (Cyklo Galanta) sa v sobotu venujem nanajvýš nejakým tým domácim a záhradným prácam. Dobré počasie má pretrvať aj nasledujúce dni, v pláne je teda pre zmenu turistika. Keďže sa však otcovi nechce vstávať skoro ráno a kolega Radecký tento víkend nemá čas, nechávam turistiku turistikou a v snahe využiť počasie, ktoré je na začiatok októbra v pozitívnom slova zmysle atypické, sa vraciam k cyklistike. Aby som okrem športového výkonu aj spoznal nejaký nový kraj, plánujem tentoraz vyraziť za hranice, na juh Moravy.
Ráno sa prebúdzam o štvrť na sedem, po rýchlych raňajkách nakladám bicykel do kufra otcovho Passata a vyrážam smerom na západ. D1-kou prechádzam plynulo bez väčšieho zdržania, rovnako tak cesta Záhorím ubieha vcelku rýchlo. Vzduch je zrána chladný, za Malými Karpatmi ukazuje teplomer osem stupňov, v Kútoch dvanásť. Východiskom je železničná stanica Kúty, kde som odstavil auto, prezliekol sa do „cyklistického“ a napokon o 8:46 zahájil dnešnú cyklistiku. Zo stanice práve vyráža starý-známy Jan Jessenius smer Praha.
Kúty mi nie sú neznáme, okrem viacerých železničných prestupov som s nimi mal dočinenia aj ako cyklista – v júni 2008 som tu zahájil vtedajšie Tatry na bicykli. Stanica sa nachádza na okraji obce, do centra je to hodný kus. V okolí kostola to žije, ľudia sa schádzajú na nedeľnú omšu. Na sever postupujem s miernym protivetrom, napriek tomu je však moje tempo dosť svižné. Míňam odbočku na Brodské, poslednú obec pred hranicou, nato prechádzam mostom ponad rieku Moravu a ocitám sa v Českej republike. Ďalej sa cesta ťahá skrz lužné lesy, za ktorými leží obec Lanžhot. Za ňou po hodnej chvíli vstupujem do Břeclavi. V meste je vzhľadom na nedeľu celkom kľud, na cestách však pribúda cyklistov. Nakrátko sa zastavujem na nábreží pri rieke Dyje, dávam si tyčinku a plánujem ďalší postup. Po rýchlom prejazde zvyškom Břeclavi zapisujem údaje v mestskej časti Poštorná.

Úsek 2, Břeclav-Poštorná - Velké Bílovice
čas v cieli úseku - 10:51 hod.; dĺžka úseku - 21,84 km; čistý čas jazdy - 0:55:35 hod.
V Poštornej sa stáčam na sever a lokálkou pokračujem cez Charvátskú Novú Ves na Lednice. Cestou míňam množstvo cyklistov, južná Morava je teda očividne z pohľadu tejto „kasty“ športovcov dosť obľúbená. Za rybníkmi vstupujem do obce Lednice, kde je turistický ruch značný. Pravdepodobne najmä kvôli neogotickému liechtensteinovskému kaštieľu, ktorý je azda jedným z najkrajších a najznámejších v rámci celej ČR. Po rýchlej obhliadke jeho exteriéru pokračujem v postupe na severovýchod. Za Lednicou ma ešte napadlo zájsť k minaretu, odbočkou k Jankovmu hrádku som sa však k nemu nedostal. Zrejme je prístupný iba cez záhrady kaštieľa. Inak tento minaret nemá nijaký súvis s tureckými výbojmi vo vtedajšej habsburskej monarchii, bol postavený ako súčasť areálu kaštieľa. Dôvod? Azda výstrednosť jeho majiteľov a staviteľov. Križujem rieku Dyji a obďaleč prechádzam do Podivína, mestečka ležiaceho na zdiaľky nenápadnom návrší. Po prejazde ponad diaľnicu D2 (Bratislava – Brno) schádzam do Velkých Bílovíc. Na rozostavanom námestí si dávam pauzu na občerstvenie.

Úsek 3, Velké Bílovice - Dubňany
čas v cieli úseku - 12:24 hod.; dĺžka úseku - 27,86 km; čistý čas jazdy - 1:12:31 hod.
Terén vnútri Viedenskej panvy prechádza z roviny do mierne pahorkatej krajiny. Slnečné svahy v okolí Velkých Bílovíc poskytujú ideálne podmienky na pestovanie vínnej révy. Víno je podobne ako na celej južnej Morave ťahúňom miestnej ekonomiky a magnetom turistického ruchu. Po výšľape na vinice zbieham do akéhosi údolia, ktorým sa kľukatá, trocha nekvalitná cesta II.triedy č.422 (Valtice – Kyjov), s niekoľkými miernymi stúpaniami a zjazdmi vinie do susednej obce Čejkovice. S vlnitým terénom a navyše i miernym protivetrom sa potýkam i pri postupe na Čejč, kde sa nakrátko zastavujem pri železničnej stanici. Napájam sa na hlavnú cestu č.51 (Brno – Hodonín), ktorou sa tiahlym stúpaním dostávam z obce Hovorany. Z kopca sa mi otvára celkom solídny výhľad na sever – okrajové vrchy oblúka Karpát ohraničujúce Viedenskú panvu a mesto Kyjov na ich úpätí. Blíži sa čas dať si ďalšiu prestávku. Z Mutěníc opäť krátko stúpam a za kopcom postupujem revírom niekdajšej ťažby hnedého uhlia. Jej strediskom bývalo mesto Dubňany, kde sa zastavujem k obedňajšej pauze.

Úsek 4, Dubňany - Holíč
čas v cieli úseku - 13:32 hod.; dĺžka úseku - 23,99 km; čistý čas jazdy - 0:58:19 hod.
V Dubňanch trávim nanajvýš štvrť hodiny, deň sa už totiž prehupol do druhej polovice a ja mám pred sebou polovicu cesty, i keď tú kratšiu. Proti vetru a do mierneho kopca pokračujem na Ratíškovice, za ktorými už nasleduje viac-menej rovina. Lokálka križujúca borovicové lesy na privádza k Rohatcu. Za jeho miestnou časťou Kolonie, ležiacou pri železničnej trati na Olomouc, postupujem hlavnou cestu č.55 z Břeclavi a za mostom ponad Moravu i Baťov plavebný kanál sa stáčam na hraničnú obec Sudoměřice. Česko-slovenskú hranicu som na tomto mieste naposledy prekonal vo februári 2006 vlakom, dnes už o nej vďaka „Schengenu“ ani neviem. Colnica však ešte stále stojí. Keďže som sa otočil v smere vetra, do Skalice sa bez veľkej námahy rútim vyše 30 kilometrovou rýchlosťou. Bohužiaľ centrum ležiace na vŕšku som minul, mesto obchádzam akýmsi novým obchvatom. Na minútku sa zastavujem pri železničnej stanici a volám domov. V nastavenom svižnom tempe pokračujem aj ďalej cestou č.426 smer Holíč. Okolitý kraj, možno aj tou mierne depresívnou jesennou atmosférou, mi pripadá akýsi zapadlý. Pár kilometrov na východ sa dvíhajú kopce Bielych Karpát, naproti tomu na juh sa otvára Viedenská panva, resp. jej slovenská časť, Záhorská nížina. Míňam obce Vrádište a Kátov a nato sa ocitám v Holíči. Nastal čas na ďalšiu pauzu, tentoraz už v krčme a aj s kofolou. Zo všetkých strán sa ozýva zvláštne záhorácke nárečie.

Úsek 5, Holíč - Kúty (žst.)
čas v cieli úseku - 15:09 hod.; dĺžka úseku - 24,59 km; čistý čas jazdy - 0:58:01 hod.
Záverečný úsek nie je v podstate ničím zaujímavý, no je nevyhnutné ho zdolať, ak sa chcem dostať nazad do Kútov. Za Holíčom postupujem úzkou hlavnou cestou č.2 (smer Bratislava), premávka je minimálna, tempo rezké, hnané vetrom. Polia už zakrátko striedajú rozsiahle borovicové lesy, rozšírené prakticky po celej Záhorskej nížine. Okrem ošumelej osady Adamov, patriacej k bokom ležiacim Gbelom, neprechádzam žiadnymi sídlami. Prvou dedinou je teda až Brodské, kde minútku pauzujem pri železničnej stanici. Okolo práve prechádza pražský rýchlik. Hoci nie sú ešte ani tri hodiny, pripadám si ako v pokročilý podvečer. V závere prechádzam do Kútov, kde ma ešte čaká prejazd celou dedinou, vysunutou smerom k železničnej stanici. Tam končím o 15:09 hodín.
Naloženie bicykla, prezlečenie cyklistického odevu a telefonát s otcom mi zabralo asi pol hodinu, z Kútov teda vyrážam okolo trištvrte na štyri. Ešte pred napojením sa na diaľnicu zastavujem na Slovnafte, kde kupujem niečo na pitie a pod zub. Po diaľnici to už ide samo. Prejazd Bratislavou je aj napriek hustejšej premávke bezproblémový a pomerne rýchly. Z frekventovanej D1-ky sa snažím zísť čo najskôr, v Trnave sa teda stáčam na Sereď a domov prichádzam z juhu. Príchod do Alekšiniec zaznamenávam okolo piatej. Cyklistika s odvozom, ktorú som vo vlastnej réžii absolvoval premiérovo, sa vydarila, isto niečo podobné zopakujem aj budúcu sezónu.

Počasie - jasno, slnečno, veterno od S, teplota cez deň až 25°C, ráno 12°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
118,43 km	6:23 hod.	4:55:16 hod.	24 km/h	52 km/h	Čejč

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011