Cyklo Vrbové - 11.apríl 2009

Cyklo Vrbové - 11.apríl 2009, so.

Úsek 1, Alekšince - Hajná Nová Ves
čas v cieli úseku - 10:56 hod.; dĺžka úseku - 30,56 km; čistý čas jazdy - 1:17:13 hod.
Ako som už spomínal v reportáži z predchádzajúceho dňa, prezidentské voľby spôsobili, že doma som sa v krátkom časovom rozpätí objavil dvakrát – a aj keď dopadli ako dopadli, tie dve cesty z Prahy na Slovensko nemusím ľutovať, občiansku povinnosť som si splnil. Pred druhým aprílovým víkendom ma po necelom týždni zatiahli domov veľkonočné sviatky. Keďže od minulého víkendu, kedy som konečne zahájil cyklistickú sezónu, pretrváva dobré počasie, mám v pláne sa opäť vydať na cesty.
Nakoľko okolo tej siedmej-ôsmej sa ešte drží nocou prechladený vzduch, vyrážam z Rybničnej až o 9:24 hodín. Smerujem rovnako ako na poslednej cyklistike (Cyklo Krnča) na Andač a Zbehy, kde na čerpacej stanici Rama pri starom mlyne dokupujem zásoby, pokračujúc ďalej lokálkou na sever. Od prejazdu železničnej trate, spojky Zbehy – Jelšovce, cesta pozvoľna stúpa, míňam ošumelú osadu Perkovce, obklopenú mierne klenutými kopčekmi Nitrianskej pahorkatiny, a tiež obce Šurianky a Hruboňovo, za ktorými prechádzam do okresu Topoľčany. Cesta sa neťahá priamo údolím potoka, skôr povyše zvažujúcimi sa svahmi sprašových pahorkov, kľukatí sa rozhraním polí, na jednej strane zelených, už osiatych obilím, na druhej strane ešte svetlohnedých, nedávno pooraných a čakajúcich na ďalšie obhospodarovanie. V okolí Čermian stretám niekoľko prícestných krížov s nemeckými nápismi a predvojnovými letopočtami, dokladajúcimi niekdajšie nemecké osídlenie tejto obce. Dominantou susedných Horných Obdokoviec je rozsiahly park a pôvodne renesančný kaštieľ rodiny Beréni z konca 17.storočia, prestavaný v niekoľkých etapách do dnešnej podoby. V súčasnosti slúži ako nejaký domov dôchodcov.
Za Obdokovcami ma veľmi málo frekventovaná, až prázdna asfaltka privádza do miestnej časti Bodok, ktorú tvorí niekoľko rodinných domov rozmiestnených povyše neveľkého rybníka. Asfaltku strieda prašná poľná cesta lemujúca medzu a stúpajúca miernym svahom do Horných Štitár. Pomerne čistý vzduch mi poskytuje dobrý výhľad na okolie, najmä na severe ležiace kopce Považského Inovca, ktorým dominuje neďaleký Marhát. Zjazdom pokračujem do Hajnej Novej Vsi, kde podobne ako v Horných Obdokovciach, je v strede dediny umiestnený renesančný kaštieľ zo 17.storočia obklopený anglickým parkom. Takmer zabúdam zapísať údaje.

Úsek 2, Hajná Nová Ves - Piešťany
čas v cieli úseku - 12:36 hod.; dĺžka úseku - 22,75 km; čistý čas jazdy - 1:02:19 hod.
Od križovatky pri susedných Krtovciach pozvoľna stúpam v ústrety Krahulčím vrchom (časť Považského Inovca) do Nitrianskej Blatnice, kde sa napájam na hlavnú cestu č.499 (Piešťany – Topoľčany) a relatívne po rovinke prechádzam do neďalekej Radošiny. Pri križovaní železnice ma napadlo konečne „omrknúť“, kam vlastne pokračujú koľaje od koncovej stanice trate č.142. Už kúsok za priecestím sa strácajú, avšak prítomnosť ošarpaného priemyselného objektu, starej budovy s nápisom „SLOVENSKÉ ŠKROBÁRNE N.P. LIEHOVAR RADOŠINA“ na priečelí, a nepoužívaného lomu v jeho tesnej blízkosti, ma presvedčujú o tom, že v minulosti slúžili ako vlečka. Lom som si ako nadšenec geológie tiež nenechal ujsť, na prvý pohľad sa však nejedná o nič zaujímavé – v podloží kvartérnych spraší spočívajú šedé druhohorné vápence, ktoré boli zrejme predmetom ťažby.
Prudký kopec ma pomedzi domy privádza na horný koniec Radošiny, kde sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ, kedysi biskupské sídlo, ktorý v posledných rokoch našiel podobné využitie ako ten v Horných Obdokovciach – detský domov. Zjazdom sa dostávam do údolia, vklineného medzi kopce Považského Inovca, a hlavnou cestou pokračujem k Čertovej peci. Zaujíma ma rovnomenná jaskyňa, obývaná v dávnej minulosti lovcom doby kamennej.
Povyše Čertovej pece končí nástup a začína stúpanie na hrebeň Inovca, takže tempo sa mi značne spomaľuje. Po niekoľkých zákrutách sa už rutinný výstup končí na sedle Havran (390 m.n.m.), oddeľujúcom nitriansky a trnavský kraj. Motorest ignorujem, po minútke na vydýchanie sa púšťam do zjazdu a vychutnávam výhľad – na Piešťany, nivu Váhu a čiastočne i nevysoké kopce Malých Karpát. Na opačnej strane horského prechodu sa ocitám v obci Banka, následne prechádzam ponad mŕtve rameno Váhu na piešťanský Kúpeľný ostrov a na nábreží, pri „lamačovi barle“, pár minút odpočívam. Etapu završujem prejazdom cez mesto – pozdĺž Váhu ku kulturáku, krížom cez park a pomedzi rodinné domy k hlavnej ceste č.61 (Bratislava – Žilina). Údaje zapisujem na okraji Jánošíkovej ulice.

Úsek 3, Piešťany - Kočín
čas v cieli úseku - 14:36 hod.; dĺžka úseku - 23,56 km; čistý čas jazdy - 1:10:19 hod.
Miestna komunikácia, prechádzajúca naprieč nivou Váhu a krátko po sebe križujúca železničnú trať č.120 (Bratislava – Žilina) a diaľnicu D1, ma privádza do Veľkého Orvišťa. S úmyslom si trasu mierne predĺžiť sa stáčam doprava k tunajšiemu rybníku a lokálkou pokračujem k Bašovciam. V Ostrove pauzujem v pokľudnom centre dediny, posedávam na terase a popíjam topvarovskú kofolu, čumím do mapy a uvažujem o ďalšom postupe.
Kúsok za Ostrovom sa napájam na cestu II.triedy č.504 (Trnava – Nové Mesto n.V.), ťahajúcu sa severojužným smerom po úpätí Čachtických Karpát. Pri Krakovanoch križujem nepoužívanú železničnú trať, vstupujem do Vrbového, ktoré po letmom zastavení na hlavnom námestí so známou „šikmou“ vežou, vzápätí opúšťam. Slabo frekventovanou cestou č.502 smer Bratislava, spojujúcou rad obcí na južných svahoch malokarpatských vrchov, sa presúvam do Šterusov, pokračujúc v jazde poľnou cestou poza zástavbu rodinných domov. Od tunajšieho kostolíka sa ťahám prašnou cestou, obďaleč sa meniacou na úzku asfaltku, do susedného Kočína. Krátko pauzujem na autobusovej zastávke.

Úsek 4, Kočín - Madunice
čas v cieli úseku - 16:32 hod.; dĺžka úseku - 25,07 km; čistý čas jazdy - 1:14:16 hod.
Cez kopec prechádzam asfaltkou do susedného Lančára, ktorý s Kočínom po zjednotení roku 1991 tvorí spoločnú obec Kočín-Lančár. Najvýznamnejšou pamiatkou je opevnený Kostol sv.Michala Archanjela zo 17.storočia, vystavaný na mieste staršieho hradiska. Keďže sa však nachádza na kopci povyše dediny, tentoraz k nemu nezachádzam. V snahe vystúpať na náprotivný kopec k vápencovému lomu, mi bráni poľnohospodárske družstvo, ktorým poľná cesta prechádza. Rezignovane sa teda vraciam k hlavnej a pokračujem na Dolný Lopašov a Chtelnicu, odkiaľ sa z podhoria Malých Karpát stáčam na juh. Miestnou komunikáciou kľukatiacou sa dolinkou potoka Výtok prechádzam do Nižnej, odkiaľ po čerstvo zrekonštruovanom asfalte pokračujem ďalej do Veľkých Kostolian. Opäť križujem diaľnicu i železničný koridor, napájam sa na už spomínanú cestu I.triedy č.61 a túto etapu zakončujem v Maduniciach.

Úsek 5, Madunice - Alekšince
čas v cieli úseku - 18:22 hod.; dĺžka úseku - 23,86 km; čistý čas jazdy - 1:07:06 hod.
Slnečný kotúč značne pokročil vo svojej púti na západ. Je po pol piatej a postupne treba myslieť na zotmenie, i keď svetla je stále ešte až-až. Za Madunicami opúšťam „starú“ hlavnú cestu, okrajom Červeníka prechádzam do Leopoldova, kde na námestí krátko pauzujem a dopĺňam energiu tyčinkami z vlastných zásob. Na kraji mesta sa napájam na nitriansku cestu a v poznateľne hustejšej premávke pokračujem ponad Váh do Hlohovca. V závere dnešnej cyklistiky, na dôverne známom úseku cez Kľačany a Rišňovce, zápasím s mierny protivetrom, čím sa čas príchodu do cieľa o čosi odďaľuje. Do Alekšiniec prichádzam s blížiacou sa pol siedmou po 125 kilometroch. Dávam si pár minút na regeneráciu a nato sa púšťam do údržby biku.
Čo sa týka ďalších plánov, túto cyklistiku možno považovať za poslednú jarnú v takpovediac „domácom prostredí“. Po Veľkej noci si bicykel odvážam vlakom do Prahy. Hádam mi čas dovolí uskutočniť aj v Čechách nejaké tie akcie.

Počasie - jasno až polojasno, slnečno, miestami veterno, tep.asi 25°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
125,80 km	9:02 hod.	5:51:12 hod.	22,07 km/h	61,4 km/h	Banka

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2009