Zimné prázdniny nám predĺžili, preto do školy sa poberieme až týždeň po Novom roku. Tento fakt, ako aj to, že by sme doma niekoľko dní nemali čo robiť, nám dovolil zopakovať si minulotýždňovú (vlastne aj minuloročnú) cestu do Košíc vlakom.
Z Alekšiniec vyrážame osobným vlakom č.5103, tak ako naposledy o 6:02 hodín, v Nitre prestupujeme na osobák od Prievidze na Nové Zámky a o 7:17 hodín sme v uzle Šurany. Minule sme mali lístky zakúpené vopred kvôli predvianočnému náporu, no dnes ich Rudolf kupuje priamo na mieste v pokladni.
Ešte krátke postávanie na peróne a o 7:25 hodín prichádza českou bielo-oranžovou cecilkou ťahaný rýchlik R 811 Horehronec. Našli sme celkom prázdne kupé – nebýva to častý úkaz, avšak v Horehronci sa môže vyskytnúť. Keďže už máme viac-menej dostatok svetla, snažím sa fotiť stanice a zastávky trate č.150 aj za jazdy, pričom spomedzi nich som najlepšie vystihol výhybňu Pial. Ani na staniciach Levice, Nová Baňa, Žarnovica a Žiar nad Hronom nie je nejaký dramatický nával. Prechádzame teda zamračeným Pohroním do Zvolena a ďalej do Banskej Bystrice, kde nasleduje dlhšie státie kvôli výmene lokomotívy na dieselovú trakciu. Úplne som sa zhrozil, keď som videl ten dav blížiaci sa do vlaku, navyše posledné dva vagóny zostávali v Bystrici. Do nášho kupé nakoniec pribudla len jedna vysokoškolská študentka, čo pre moje zámery ohľadom fotografovania na Horehroní bolo ešte relatívne v pohode. Okrem toho sa vyčasilo, takže som mal aj vynikajúce svetelné podmienky.
V postupe sa pomaly blížime k najkrajšej časti trasy – Červenej Skale, sedlu Besník, hornému toku Hrona i Hnilca a masívu Kráľovej hole (1948 m.n.m.). V Heľpe pristupuje početná rusnácka(?) rodinka. Je to priam katastrofa – nevystaté deti, zablokovaný priechod k dverám (všetky rýchlikové zastávky sú nanešťastie na tej strane) a ešte k tomu sa musím vypekať pri okne. Cesta dolu Hnilcom bola teda horšia ako mučenie.
V Margecanoch, uzle s traťou č.180, opäť stojíme dlhšie – zmena rušňa na elektrický a pokračujeme údolím Hornádu do Kysaku. Okolie Košíc, ako aj samotné mesto, kde na čerstvý vzduch konečne vyliezame o 13:58 hodín, je ponorené do hustej hmly. Zaujímavé je, že tentoraz súprava Horehronca nepokračuje ako osobák, respektíve zrýchlený vlak do Humenného, ale treba prestupovať.
Na Terasu neideme električkou, avšak peši cez mesto, pričom pri Steel aréne sa zastavujeme kvôli kúpe lístkov na piatkový domáci zápas s Liptovským Mikulášom. Zvyšok dňa potom nič dramatické, väčšinou posedávanie u babky pred telkou.
Počasie - väčšinou slnečno, jasno, okolo KE hmla, chladnejšie - asi 0°C Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
