Prechod údolím Hornádu v úseku medzi Spišskou Novou Vsou a Spišskými Vlachmi som mal v zálohe už dlhšiu dobu, keďže ide o túru pomerne nenáročnú akciu bez veľkých prevýšení, rozhodol som sa ju realizovať dva dni po zatiaľ rekordnej cyklistike sezóny (Cyklo Lipany), potreboval som si trocha oddýchnuť. Na väčšiu túru nakoniec ani nebolo priaznivé počasie. Z Košíc vyrážame osobným vlakom č.7802 (smer Poprad-Tatry) o 7:26 hodín, lístky sme si kúpili do Tepličky nad Hornádom. Napokon však počas jazdy pre nepriazeň počasia meníme rozhodnutie a vystupujeme priamo v Markušovciach. Na tunajšej stanici je pomerne rušno, do osobáku nastupuje početná skupina Cigánov z neďalekej osady.
„Túru“ zahajujeme po odchode vlaku krátko po trištvrte na deväť a od železničnej stanice sa pomaly presúvame po miestnej komunikácii mierne na západ, zachádzajúc do stredu obce. Cestu lemuje z jednej strany meandrujúci Hornád, z druhej zástavba historických budov rôznych slohov. Všetky pochádzajú z feudálnych čias, keď vlastníkmi miestnych majetkov bola rodina Mariássyovcov. Najvýraznejšou stavbou v obci je pôvodne renesančný kaštieľ zo 17.storočia s neskoršou výraznou rokokovou prestavbou. Vďaka žlto-bielemu náteru je zdiaľky neprehliadnuteľný, dobre viditeľný aj z prechádzajúceho vlaku. Kaštieľ obklopuje neveľký francúzsky park, v ktorom sa nachádza mladší letohrádok Dardanely (koniec 18.storočia). V oboch objektoch sú v súčasnosti muzeálne expozície. Ďalšou dominantou Markušoviec je opevnený farský kostol sv.Michala, pôvodne neskororománsky s gotickou prestavbou a barokovým interiérom. V jeho tesnom susedstve leží hrad štvorcového pôdorysu z druhej polovice 13.storočia, ktorý v 16.storočí padol za obeť sporom medzi Mariássyovcami a Provinciou 13 spišských miest a až po vyplienení roku 1527 bol renesančne prebudovaný do dnešnej podoby. Na počudovanie, napriek tomu, že zrejme sa oň už dlho nik nestará, nie je nejak zásadne schátralý.
Tak toľko k pamiatkam ľudskej histórie... a teraz nasleduje geologická. Z centra Markušoviec sa vraciame kúsok nazad k mostíku ponad Levočský potok, kde na moment pauzujeme pri infotabuli náučného chodníka. Čo nás zaujíma, je odkryv profilu vnútrokarpatského paleogénu uloženého transgresne na druhohorných vápencoch a vzniknutého eróznym pôsobením Hornádu na severnej strane jeho údolia. Prírodnou rezerváciou Transgresia paleogénu pri Markušovciach vedie už spomenutý náučný chodník a žltá, nie práve najlepšie značená trasa. Prvý skalný odkryv sledujeme hneď za mostíkom ponad potok, ktorý sa po niekoľkých desiatkach metrov vlieva do väčšieho Hornádu. Zo svahu tu vystupujú výrazné belavé vápence v nadloží s paleogénnymi hornádskymi vrstvami borovského súvrstvia.
Poslednou krátkou ulicou obce ústime na lúku, tráva je ešte zmáčaná po nočných dažďoch. Za prvou čistinou sa poľná cesta zužuje a úzkym pásom medzi Hornádom a ihličnatým lesom porasteným zrázom. Na ďalšej, väčšej lúke sa poľná cesta stráca, postupujeme nejasnou stopou vyjazdenou v tráve a zakrátko vstupujeme do lesa. Tam sa postup trocha komplikuje – zásluhou hustého porastu krovín, dominujúcich v okolí koryta rieky, a borovíc, zarastajúcich takmer celý zvyšok prírodnej rezervácie. Húštinou sa nám podarilo prebiť k ďalším skalným odkryvom, kde odoberáme vzorky. V mocných vrstvách sa tu striedajú polohy pieskovcov a zlepencov. Niektoré pieskovce sú sfarbené do šedozelena, čo môže nasvedčovať prítomnosť minerálu glaukonitu a tým sedimentáciu v morskom, šelfovom prostredí. Pod skalným hríbom sú zasa odkryté silne erodujúce šikmo zvrstvené rozpadavé pieskovce, usadzované zrejme v príbrežnej oblasti. Medzi vrstvami pieskovcov ležia zlepence s podpornou stavbou martix a značne nevytriedeným štrkovým materiálom, ktorého klasty veľkosti od 5 do 50 cm(!) majú pôvod predovšetkým v kryštaliniku. Zlepence svojim vzhľadom pripomínajú betónovú stenu. Za povšimnutie stojí veľké množstvo pavučín, naťahaných medzi vyvetrávajúcimi obliakmi.
Skalný hríb, pod ktorým skúmame „šutre“ a následne naň vystupujeme, je zaujímavý geomorfologický útvar. Jeho vznik súvisí s vlastnosťami hornín, ktoré ho budujú – „stopku“ tvoria málo odolné zlepence, a ťažšie zvetrávajúce pieskovce ležiace v ich nadloží, vytvárajú čiapku podobnú plodnici huby. Výhľad zo Skalného hríbu je obmedzený korunami stromov na priľahlý ľavý breh Hornádu s akousi usadlosťou, v diaľke sa črtajú kopce Hnileckých vrchov. Po chvíli chôdze úzkym chodníčkom sa dostávame k rázcestníku Markušovský skalný hríb (470 m.n.m., 10:30 hodín), odkiaľ potom roklinkou vymodelovanou dažďovou stružkou dostávame nazad na úroveň rieky. Ešte len tu začína peklo. Vychodená stopa sa stráca v poraste, ktorým sa musíme s námahou predrať vlastnými silami a za cenu množstva škrabancov a nepríjemných zásahov žihľavy. Nehovoriac o všadeprítomnej vlhkosti.
Z lesa napokon ústime na trávnatú pastvinu, okupovanú menším stádom dobytka. Pastiera ani jeho psa nablízku niet. Okolo kráv prechádzame v bezprostrednej blízkosti, až mám obavy, či sa niektorá nesplaší a nenaberie nás na rohy. Dostávame sa k miestu, ktoré zdiaľky vyzerá ako brod, no evidentne sa cezeň na druhú stranu Hornádu nedostaneme. Z odpadkových naplavenín po okrajoch koryta sme však jasne videli, ako si najväčšiu rieku Spiša cenia tí, čo žijú pri jej brehoch. Najbližší mostík nachádzame pri tunajšom futbalovom ihrisku, nekompletne ohradenej trávnatej ploche s dvoma striedačkami a žiadnou tribúnou, na ktorom pravdepodobne urobil svoje prvé futbalové neskorší reprezentant Československa Ján Kozák.
Krátko po pol dvanástej prichádzame do Matejoviec nad Hornádom, kde máme v pláne si pred ďalším postupom údolím Hornádu na dediny Chrasť a Vítkovce trocha odpočinúť a dať čosi pod zub. Nanešťastie práve začína popŕchať, a keďže perspektíva zlepšenia počasia je v nedohľadne, vydávam sa k budove zastávky preskúmať odchody vlakov. V pešom postupe nepokračujeme, celé si to zopakujeme v príhodnejšej chvíli. Vlakom Os 7809 (Poprad – Košice) vyrážame o 11:46 hodín, domov prichádzame okolo jednej. Nasledujúci deň s Michalom, ktorý sa počas našej markušovskej anabázy vrátil z Olomouca, plánujeme ďalšie túry i napriek pretrvávajúcemu nepriaznivému počasiu.
Počasie - zamračené, sychravo, bezveterno, tep.asi 25°C Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
