Tatry - marec 2014

Deň 1 – Zbojnícka chata (20.marec 2014, št.)

Po tvojtýždňovom pobyte na juhu Afriky som na záver tejto zvláštej zimy s minimom snehu a nadpriemernou teplotou prišiel do Tatier. Tentoraz sám. Plán bol jasný: Téryho alebo Zbojnícka chata. Ráno sa mi podarilo vstať pomerne zavčasu a stihol som vláčik do St.Smokovca o 7.14 hod. Na Hrebienok som vybehol pešo (z núdze cnosť, prvá pozemná lanovka išla až o 08.30 a mne sa nechcelo hodinu čakať). Ani na Hrebieku nebolo veľa snehu. Odmäk od rána, voda zo striech tiekla prúdom. Bol som tam takmer sám, len jeden turista išiel predo mnou a ďalší sa objavil o chvíľu. Tak som vyrazil smerom k Zamkovského chate s tým, že cestou sa rozhodnem pre Téryho alebo Zbojnícku chatu. Pri rázcestí nad Rainerovou chatou som sa spontánne rozhodol pre Zbojnícku chatu (na Téryho chate sme boli pred rokom). S vedomím zdĺhavého stúpania, ktoré ma čaká, som sa začal brodiť mokrým snehom. Podľa stôp som videl, že predo mnou ide jeden človek. Prešliapaval sneh, ktorý čerstvo napadnutý komplikoval pohyb. Miestami som sa zabáral až nad kolená. Asi o polhodinku som ho dobehol, bol to ten, čo ma míňal na Hrebienku. Poctivo šliapal a robil stopu, zrýchlil a znova sa mi vzdialil. Po chvíli však išla zhora skupinka turistov, dobre vybavených, niektorí so snežnicami. Zastavili sme sa a prehodil som pár slov s jedným z nich. Dozvedel som sa, že hore je lepší sneh, pevnejší, ale je to takmer na mačky, dosť tvrdý povrch. Jeho slová sa čoskoro potvrdili. V kritických stúpaniach bol povrch tvrdý a klzký, bolo treba riadne zaseknúť vibram do snehu. Oľutoval som, že mačky ostali doma (bol som lenivý ich vláčiť!). A k tomu treba pridať dosť silný vietor, ktorý vo vyšších polohách začal výrazne sťažovať pohyb. Fúkal priamo do tváre, od severu. Niekedy som sa musel riadne predkloniť, aby ma nesfúkol. Nuž miestami som toho mal naozaj dosť. Ale hore som jednoducho musel vyjsť. Keď som nakoniec uvidel chatu hore pred sebou, vedel som, že je to OK. Ale spotil som sa ako myš, na chate som sa prezliekol. Doraziť na vysokohorskú chatu ponáročnom výstupe je zážitok, ktorý stojí za tú námahu, a pre tento pocit to všetko podnikáme.
Dal som si čaj, pivo a šošovicovú polievku. Výborne to padlo. Ešte som v ponuke objavil „Kakarum“ – nápoj pripravený z kakaového prášku, sójového mlieka, rumu a horúcej vody. Neodolal som, chutilo to trošku ako rumové pralinky. Ale všetko to bolo pre dobrú vec. Na chate som strávil takmer hodinu a pol. Môj „ predchodec“ sa dlho nezdržal, a tak som si užíval úplnú samotu na vysokohorskej chate, čo nebýva častý zážitok. Relaxoval som. Pofotil som, poslal nejaké foto mailom (aj keď na chate nebol signál, maily boli odoslané neskôr, keď som zostúpil do nižšej polohy).
Tak som sa vydal na spiatočnú cestu. Počasie stále krásne slnečné, vietor neustále fúkal ako divý. Teplota tesne nad nulou. Ale severák to pocitovo výrazne ochladzoval. Dole sa išlo dobre, vietor fučal do chrbta, v pohode. V kritickom úseku stúpania (pre mňa klesania) som stretol nosičov lopotiacich sa s nákladom pre chatu a s nimi stúpajúcu skupinku skialpinistov, ako sa boria s vetrom. Zjavne toho ho mali dosť, podľa výrazu ich tvárí, šmýkalo sa. Bolo to náročné. Urobil som so veľa fotiek a videí počas zostupu.
Zostúpil som na Hrebienok, interiér prerobený, drevené lavice zmizli a boli nahradené plechovými reklamnými stolmi a stoličkami. Údajne len dočasne. Počkal som na pozemnú lanovku, chcel som si ušetriť sily a kolená na ďalší deň. Vláčikom do T. Lomnice. Skvelá túra. Dobre strávený deň.

Počasie -
Účastníci - Róbert Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):

TATRY - MAREC 2014
deň 1 (Zbojnícka chata) :: deň 2 (smer Skalnaté pleso)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2014