Tatry na bicykli (deň 2) - 6.september 2012

Tatry na bicykli (deň 2) - 6.september 2012, št.

Úsek 1, Alekšince - Belince
čas v cieli úseku - 9:09 hod.; dĺžka úseku - 20,83 km; čistý čas jazdy - 0:55:38 hod.
Ráno vstávam zavčas, nakladám veci na bicykel (tento raz idem pomerne „naľahko“) a raňajkujem. Z Rybničnej vyrážam o 8:08 hodín, pričom naberám smer Andač a Zbehy. V pláne mám čo najkratšou cestou prejsť cez Hornú Nitru do Turca a tam prenocovať – ideálne v kempingu v Blatnici. Obloha je zrána zatiahnutá súvislou belavou oblačnosťou, ktorá sa však postupne rozťahuje. Od Čakajoviec, kde sa napájam na pomerne frekventovanú hlavnú cestu č.64 (Komárno – Žilina), musím čeliť nepríjemnému protivetru. Vietor pofukuje od severu, čo znamená, že ma bude sprevádzať takmer počas celej dnešnej trasy. Citlivé koleno teda dostáva zabrať. Od Výčapov-Opatoviec postupujem súvislou zástavbou niekoľkých po sebe idúcich dedín, pričom v každej si dávam sekundu na vydýchanie. Prvú väčšiu pauzu robím až v Belinciach, kde v miestnych potravinách kupujem nejaké jedlo na večer.

Úsek 2, Belince - Žabokreky nad Nitrou (strojárne)
čas v cieli úseku - 11:00 hod.; dĺžka úseku - 26,4 km; čistý čas jazdy - 1:13:40 hod.
Pokračujúc po ceste č.64 sa pomaly blížim k Topoľčanom. Mesto síce počas pracovného týždňa býva dosť rušné, no keďže mám v pláne pokračovať na Žabokreky, je najlepšou voľbou prejsť skrz. Prejazd cez mesto využívam na krátku zastávku na hlavnom námestí, no napokon tam trávim zo dvadsať minút, dávam si čosi pod zub a nazerám do mapy. Na okraji mesta, pri pivovare ešte zastavujem na pumpe a prikupujem nejaké ionťáky. Ranná oblačnosť sa postupne rozptýlila, no nad krajinou na nive Nitry sa stále drží akýsi opar. Aj za Topoľčanmi postupujem hlavnou cestou č.64, bez prestávky prechádzam Krušovcami a Chlebanmi a v rýchlosti sa zastavujem až na začiatku Žabokriek, kde zapisujem údaje.

Úsek 3, Žabokreky nad Nitrou - Nováky
čas v cieli úseku - 12:54 hod.; dĺžka úseku - 28,41 km; čistý čas jazdy - 1:20:09 hod.
Žiadnemu dostatočne všímavému človeku prechádzajúcemu cez Žabokreky nemôže uniknúť pomerne veľké hlavné námestie s neprehliadnuteľným farským kostolom, aké sa v dedinách na Slovensku obvykle nevyskytujú. Obec bola totiž v minulosti takým malým mestom, ktoré v rámci Nitrianskej župy plnilo funkciu okresného sídla. Z tej doby sa tu do dnešných čias zachovalo viacero meštianskych domov. V Žabkrekoch zdolávam jedno z doposiaľ mála stúpaní, po ktorom zbieham do Malých Bielic, predmestia Partizánskeho. Z dvoch možných variánt postupu na Prievidzu volím „severnú“ údolím Nitrice, do centra Partizánskeho teda nezachádzam. Obďaleč, v miestnej časti Návojovce sa dostavuje prudká bolesť v pravom kolene, ktoré zatiaľ iba slabo pobolievalo. V parčíku pri akejsi kaplnke teda pauzujem, koleno natieram gélom a popritom odháňam rôzne pesimistické scenáre týkajúce sa ďalšieho postupu. Ak budú bolesti v kolene pretrvávať, táto akcia naberie koniec skôr než sa priblížim na dohľad k prvej z Fatier, o Tatrách nehovoriac.
S viditeľným sebazaprením nasadám na bike, pokračujúc dolinou Nitrice v ústrety masívu Rokoša. Neustávajúci protivietor mi na radosti veľmi nepridáva, miernu úľavu však pociťujem po napojení sa na hlavnú cestu č.51 (Trenčín – Zvolen). Hoci idem v hustej premávke, konečne mám vietor v chrbte. Aspoň na chvíľu. Z hlavnej schádzam v Dolných Vesteniciach, odkiaľ pokračujem úzkou neoficiálnou asfaltkou popri riečke Nitrici do rovnomennej obce. Pri miestnej Jednote na moment zastavujem, dávam si dúšok ionťáku a dopĺňam vodu do vyprázdnenej príručnej fľaše. Slnko už pečie dosť neúprosne. Za Nitricou sa napájam späť na hlavnú cestu, ktorá zakrátko stúpa von z údolia. Kopec, hoci nie dlhý, zdolávam na dvakrát, musím nechať odpočinúť koleno. Okrem toho sa po úzkej ceste v premávke ide dosť nepríjemne. Na opačnej strane ma dlhý zjazd privádza do Novák, kde si pri autobusovej zastávke v severnej časti mesta dávam obedňajšiu pauzu.

Úsek 4, Nováky - Nitrianske Pravno (nám.)
čas v cieli úseku - 15:08 hod.; dĺžka úseku - 24,82 km; čistý čas jazdy - 1:15:46 hod.
S návratom do kotliny Hornej Nitry sa menia aj výhľady. Dominantný je samozrejme na juhu sa rozkladajúci Vtáčnik. Od okraja Novák postupujem na Prievidzu tentoraz bez zachádzky do Bojníc priamo po starej, dnes už motoristom neprístupnej ceste. Cesta je neprejazdná z dôvodu pokračujúcej subsidencie územia medzi Novákmi a Prievidzou, v dôsledku čoho tu vzniká sústava priehlbní vyplnených močariskami a jazierkami. Cez jedno z nich je navŕšený provizórny násyp, umožňujúci aspoň prejazd na bicykli. Pred Prievidzou sa opäť kochám výhľadmi – prehliadnuť nemožno Bojnický zámok, ležiaci na južnom úpätí masívu Magury, no ani výraznú hradbu pohoria Žiar, ohraničujúcu kotlinu na východe a tvoriacu hranicu s Turcom. Práve toho pohorie budem musieť prekonať.
Kým obdivujem panorámu okolia Prievidze, dostáva sa predo mňa akási mladá cyklistka, vďaka ktorej sa do centra dostávam bez väčších ťažkostí. Stačilo ju sledovať ;). V centre mesta sa zdržiavam iba krátko, po rýchlej pauze na tyčinku a pohľad do mapy pokračujem cez Námestie baníkov, ktoré je o tomto čase plné ľudí, smerom von z mesta. Ešte na okraji Prievidze zastavujem na pumpe a kupujem nejaký energiou bohatý proviant. Znova sa ocitám na rušnej ceste č.64. Krátko pred trištvrte na tri prichádzam k železničnej zastávke Pravenec, kde niekoľko minút trávim prestávkou na občerstvenie. Okrem toho volám domov, že kríza s kolenom prešla a tým pádom predčasný koniec nehrozí. V snahe sa aspoň na malom úseku vyhnúť hlavnej ceste pokračujem do osady Solka, odkiaľ prechádzam do Nitrianskeho Pravna. Na tunajšom štvorcovom námestí, obklopenom renesančnými meštianskymi domami, si dávam opäť pauzu. Tentoraz otváram konzervu, tyčinky totiž hlad nezaženú.

Úsek 5, Nitrianske Pravno - Blatnica (ATC)
čas v cieli úseku - 18:15 hod.; dĺžka úseku - 38,21 km; čistý čas jazdy - 2:01:57 hod.
Najedený, plný energie opúšťam hlavné námestie, ktoré opeknieva vďaka rekonštrukcii. Následne schádzam z hlavnej cesty č.64, ktorá ma dnes sprevádzala takmer celý deň. Po úvodnom krátkom stúpaní nad obec zbieham do miestnej časti Vyšehradné, kde nakrátko opúšťam hlavnú cestu. Na ceste č.517 (Nitr.Pravno – Martin) už premávka zďaleka nie je taká hustá, no nejaký ten kamión občas okolo prebehne. Povyše pokľudne pôsobiaceho Vyšehradného sa cesta stáča a jednou veľkou zákrutou prekováva prevýšenie. Stúpanie je celkom prijateľné. Pod sedlom sa vynáram z lesa a skrz lúky mám výhľad na Strážovské vrchy i Malú Fatru, na ktorú upozorňuje typický vrchol Kľaku. Na sedle nakrátko zastavujem, kochám sa výhľadom na okolie, najmä na východ, kde sa už vypínajú kulisy Veľkej Fatry.
Zo sedla Vyšehradné (573 m.n.m.) v pohorí Žiar zbieham do Turčianskej kotliny. Prvou obcou regiónu Turiec je Jasenové, obďaleč, už mimo hlavnej cesty nasleduje Budiš. Na pár minút sa zastavujem pri prameni minerálnej vody, ktorou dopĺňam svoju cyklistickú fľašu. Keďže začínam pociťovať nedostatok ľudského kontakt, prehodil som pár viet s dvojicou z Prievidze, ktorá si sírnatou vodou plnila celé kanistre. Mám pocit, že so vstupom do Turca sa mierne ochladilo. Počasie je však perfektné, obloha jasná a iba s roztrúsenými oblakmi, vzduch čistý. V Dubovom nazerám do mapy a nato pokračujem po neoficiálnej ceste k akémusi družstvu, kde sa miestnych pracovníkov vyzvedám na prejazdnosť tejto cesty. Vlnitým terénom prechádzam do Dolnej Štubne, odkiaľ sa cez kúpeľný park presúvam do Turčianskych (predtým Štubnianskych) Teplíc. Naposledy som to tu ako cyklista navštívil v roku 2006, aj vtedy som sa do Turca dostal cez Vyšehradské sedlo.
Atmosféra v meste je pokľudná, podvečerná. Slnko sa už pomaly odoberá na západ, pomaly zostupujúc za vrchy Malej Fatry. V miestnej časti Diviaky zachádzam ku kaštieľ, ktorý však už je v týchto hodinách zatvorený. Od križovatky s hlavnou cestou smerujúcou na Martin pokračujem cez Turčiansky Michal, kde si zajedám tyčinku a nato sa tiahlym stúpaním dostávam nad Mošovce. Nad obcou sa od okraja kukuričného poľa dívam na rozorvané vrchy Veľkej Fatry, z ktorých najvýraznejšia je v tejto časti pohoria Lubená. Dole v obci päť sekúnd pred záverečnou kupujem fľašu minerálky a nato okolo niekdajšieho révayovského kaštieľa pokračujem v stúpaní. Na poslednom kopci pred cieľom toho nejak náhle začínam mať plné zuby, no s príchodom do kempu mám opäť pozitívnu náladu. So správcom kempu chvíľku diskutujem o tunajších pomeroch, nato platím za ubytovanie a na terase ešte popíjam čierny čaj. Do definitívneho západu slnka ostáva ešte nanajvýš hodina, povyše turistickej ubytovne teda rozkladám stan a nato si po náročnom dni dávam príjemnú teplú sprchu. Pred spaním ešte konzumujem legendárne „bravčové na paprike“ a pomocou mapy si vytyčujem trasu na zajtra.

Počasie - jasno až polojasno, slnečno, veterno, tep.asi 25°C, k večeru ochladenie
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
138,67 km	10:07 hod.	6:47:10 hod.	20,4 km/h	56,5 km/h	Jasenovo

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2012
deň 1 (Bratislava - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Blatnica) :: deň 3 (Blatnica - Tatranská Štrba)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2012