Tatry na bicykli (deň 2) - 7.september 2012

Tatry na bicykli (deň 2) - 7.september 2012, pi.

Úsek 1, Blatnica (ATC) - Turany
čas v cieli úseku - 9:32 hod.; dĺžka úseku - 30,55 km; čistý čas jazdy - 1:11:06 hod.
Prebúdzam sa ešte za tmy, no pri pohľade na hodinky mi je jasné, že budík som predbehol viac než by som chcel a že čas vstávať príde až o pár hodín. Sú totiž iba tri hodiny ráno, krajina je zahalená do tmy, mesiac v splne ožaruje Turiec i obe Fatry a vzduch je nepríjemne chladný. Po krátkom prevetraní sa však k spánku akosi neviem vrátiť. Napokon sa prebúdzam až tesne po siedmej, s nechuťou vyliezam zo spacáku do chladného, no jasného rána. Pri nakladaní vecí na bike ma vyrušila trojica cyklistov, ktorí spali vnútri v ubytovni. Jednalo sa o troch postarších Poliakov zo Živca, idúcich okruh cez Žilinu, Turiec a Oravu. Po poľsky som trocha habkal, no predsa len sa nám podarilo prehodiť pár viet.
Vyrážam o 7:54 hodín. Od kempu zbieham prudkým kopcom do obce Blatnica, kde sa na námestí postupne zhromažďujú ľudia – jedni do práce, iní do školy. Kúsok za Blatnicou sa napájam na hlavnú cestu č.65 (Žiar n.Hronom – Martin), ktorou pokračujem priamo na sever. Premávka sa s blížiacim sa Martinom dosť zahusťuje, rušno je aj v meste. V hlavnom meste slovenskej kultúry si dávam zhruba dvadsaťminútovú pauzu na raňajky. Pamiatky na národné obrodenie si už obzerajú školské exkurzie, načo si spomínam ako sme aj my v rámci gymnázia zavítali do tohto mesta – pred siedmimi rokmi. Uvažujem, akú trasu dnes zvolím. Pôvodný plán bol prejsť na Oravu až do Dolného Kubína a odtiaľ cez Chočské vrchy na Liptov. Správca kempu ma však včera upozornil, že na hlavnej ceste z Kraľovian býva dosť hustá premávka, okrem toho sa radšej vyhnem náročným horským prechodom, koleno musím zaťažiť čo najmenej. Bez okľuky cez Oravu sa navyše môžem dostať až do Štrby, kde by som dnes večer prespal.
Z centra Martina pokračujem po cyklochodníku naprieč panelákovým sídliskom na okraj mesta, kde sa napájam na frekventovanú cestu I.triedy č. 18 (Bytča – Michalovce). Ešteže krajnica je dosť široká, na západ totiž musím šľapať v dosť hustej premávke. V Sučanoch dopravu reguluje vojenská polícia, dôvod nepoznám. Obloha je sčasti zatiahnutá zvláštnymi, pásovitými oblakmi, nad krajinou sa vznáša opar. Nakrátko zastavujem v Turanoch pri kostole, kde si dávam dole tretiu vrstvu. Vzduch už má znesiteľnú teplotu, no i tak je vcelku chladno.

Úsek 2, Turany - Ružomberok-Černová
čas v cieli úseku - 11:22 hod.; dĺžka úseku - 26,74 km; čistý čas jazdy - 1:09:52 hod.
Pokračujúc hlavnou cestou míňam osadu Trusalová, odkiaľ sa chvíľu kochám pohľadom na obe Fatry, najmä však na neďaleký malofatranský Kriváň. Pred obcou Ratkovo, do ktorej zachádzam z hlavnej, práve prebieha výstavba diaľnice D1. Presnejšie príprava terénu pred jej výstavbou. Od Ratkova zbieham do priesmyku Váhu, kúsok postupujem pozdĺž zužujúcej sa vodnej nádrže Krpeľany a v osade Rieka na moment zastavujem. V tej chvíli ma obieha trojica Poliakov z kempu v Blatnici, už ma však nespoznávajú. Z toho, že som ich napriek neskoršiemu odchodu z kempu predbehol usudzujem, že využili náročnejšiu trasu okrajom Veľkej Fatry cez Necpaly. Poliakov však zakrátko opäť predbieham a z dohľadu ich strácam po zabočení do malej obce na sútoku Váhu a Oravy, Kraľovian. Ako tak pozerám, premávka smerom na Oravu nie je až taká hrozná, no v snahe zbytočne nezaťažovať koleno predsa len pokračujem na východ pozdĺž Váhu.
V obci Rojkov, ležiacej už na Liptove, schádzam z hlavnej cesty a lávkou pre peších prechádzam na pravý breh Váhu, do Stankovian. Lokálkou pokračujem na Ľubochňu, kde ma jeden miestny čudák ubezpečuje, že pokračovať sa dá ešte ďalej. Najbližšia lávka je vo Švošove, odkiaľ ponad rieku prechádzam do Hubovej, nazad na hlavnú cestu. Údolím Váhu, ktoré v týchto miestach „prerezáva“ Veľkú Fatru (jej najvýraznejším vrchom je v severnej časti Šíp) sa postupne približujem k Ružomberku. Údaje zapisujem pri mestskej časti Černová.

Úsek 3, Ružomberok-Černová - Ľubeľa (križ.)
čas v cieli úseku - 13:16 hod.; dĺžka úseku - 23,52 km; čistý čas jazdy - 1:05:14 hod.
V Ružomberku zo desať minút pauzujem v parku pri múzeu, dávam si bravčové na paprike a uvažujem o ďalšej trase. Rušným centrom Ružomberka prechádzam iba v rýchlosti, na moment potom ešte zastavujem na čerpacej stanici pri výjazde z mesta, kde dokupujem nejaké tyčinky. Postupujúc v hustej premávke pokračujem k diaľničnému exitu Ivachnová, za ktorým sa stáčam na vedľajšiu cestu prechádzajúcu cez rovnomennú obec. V rýchlosti volám otcovi a oznamujem, ako som na tom. Obloha nad Liptovom sa nakrátko zamračila, v týchto chvíľach sa však znova vyjasňuje.
Od Ivachnovej ma tiahle stúpanie ponad diaľnicu D1, ktorej liptovský úsek patrí k tým najstarším (postavený bol v 70.rokoch), vedie v ústrety rozložitým Nízkym Tatrám. Z hlavnej cesty som sa rozhodol nakrátko „zbehnúť“ do obce Partizánska Ľupča, najstaršieho banského mesta na Liptove. Pôvodné sa nazývala „Nemecká“, no po druhej svetovej vojny bola „prekrstená“ po jej víťazoch. Z minulosti tu však ostalo množstvo pamiatok – kostoly, meštianske domy, radnica. Z mesta vďaka jeho historickému rázu a určitej ošumelosti, spôsobenej odľahlosťou od hlavných turistických stredísk, dýcha akási zvláštna atmosféra. Naprieč Liptovom, kde cesta č.18 obchádza rozľahlú vodnú nádrž Liptovská Mara, postupujem vlnitým terénom. Kvôli zápisu údajov zastavujem na križovatke pri Ľubele.

Úsek 4, Ľubeľa - Liptovský Hrádok (nám.)
čas v cieli úseku - 14:51 hod.; dĺžka úseku - 24,24 km; čistý čas jazdy - 1:02:11 hod.
Oblaky sa už opäť roztiahli a slnko páli takmer ako v lete. O dva kopce a dve dolinky ďalej, vo Svätom Kríži, pauzujem a občerstvujem sa na autobusovej zastávke. Do Liptovského Mikuláša prichádzam zjazdom od juhovýchodu, najskôr prechádzam mestskou časťou Palúdzka, nato vstupujem do centra. Na námestí sa zdržiavam iba krátko, ostatne, Liptovský Mikuláš sme počas Tatier na bicykli navštívili aj v roku 2009. Frekventovanou výpadovkou pokračujem cez mestskú časť Okoličné a ďalej na Podtureň. Míňam Borovú Sihoť, kde sme nocovali pre zmenu počas TnB 2010, načo sa dostávam do Liptovského Hrádku. Na zrekonštruovanom námestí si dávam krátku prestávku pred náročným záverečným úsekom.

Úsek 5, Liptovský Hrádok - Tatranská Štrba (ATC)
čas v cieli úseku - 17:39 hod.; dĺžka úseku - 32,5 km; čistý čas jazdy - 1:35:21 hod.
Na úseku medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou mi to ide pomerne svižne, v rámci dnešného dňa mám asi najlepšie tempo. Od križovatky pri Kráľovej Lehote, kde sa smerom na juh odpája cesta smerujúca na sedlo Čertovica, krížom cez hrebeň Nízkych Tatier, pokračujem krátkym, no prudkým stúpaním na Hybe. Podtatranská krajina je už plne presiaknutá popoludňajšou, ba podvečernou atmosférou, ktorú zdôrazňujú najmä ostré lúče pozvoľna zapadajúceho slnka, zaplavujúce oblúk Vysokých Tatier. Pohorie, ktoré dalo názov aj tejto cyklistickej akcii, mám na dosah – môžem si teda dovoliť tvrdenie, že Tatry na bicykli sú splnené.
Za Hybiami stúpam dlhým a vcelku prudkým kopcom okolo diaľničného výjazdu, z vrchu ma potom dlhé klesanie privádza do Východnej. Keďže zásoby jedla sa mi už dosť skrátili, potrebujem sa zastaviť v miestnej jednote a zakúpiť niečo na večer, prípadne aj na raňajky. Z dediny ležiacej v doline musím opäť prudko stúpať. Na okraji Východnej míňam areál, v ktorom sa každoročne koná legendárny folklórny festival. Ďalším zjazdom sa dostávam do Važca. Krátko obdivujem Tatry, nato zbieham dolu do dediny. Nad Važcom sa nakrátko zastavujem, dávam si tyčinku a opäť sa kochám výhľadom na slnkom ožiarené tatranské štíty. Hlavná cesta je pustá, premávka už prebieha po novom úseku diaľnice, ktorý sa tiahne od Važca až za Poprad.
Záverečné tiahle stúpanie, na ktorom ešte míňam nemecký vojenský cintorín, ma napokon okolo štvrť na šesť privádza do Tatranskej Štrby. Ak by som veľmi chcel, ešte by som stihol nastúpiť na vlak smerujúci na západ. Do Leopoldova by som však dorazil až okolo desiatej, zostanem teda do rána a smerom domov vyrazím prvým ranným bratislavským rýchlikom o 7:40 hodín, na ktorý si v stanici Štrba kupujem lístok i miestenku. Definitívne končím až o 17:39 hodín v miestnom kempe. Nasleduje večera, rozkladanie stanu a horúca sprcha. Tatry na bicykli mám teda úspešne za sebou – napriek tomu, že spomedzi siedmich absolvovaných ročníkov sa jedná o najkratšie čo do počtu dní a vzdialenosti, navyše že som ich napokon musel podniknúť sám, pociťujem uspokojenie, že tradícia ostala neprerušená. Na druhej strane sú to však možno posledné Tatry na bicykli...

Ráno sa mi nejako nechce vstávať, v noci som sa zle vyspal; musím si však „švihnúť“, aby som bol na stanici s predstihom. Po ľahkých raňajkách (rohlík a syr) skladám stan a balím veci. Vrcholce Tatier narozdiel od včerajška nevidieť, zrána sú ponorené do oblačnosti. Počasie sa zhoršilo, no rozhodne nie je tak chladno, ako včera ráno v Turci. Na stanicu prichádzam s asi štvrťhodinovým predstihom, vlak nemešká. S miestom pre bicykel nie je problém, mám miestenku. Cesta ubieha vcelku rýchlo, no moje koleno i tak trpí. Najradšej by som sa už doma natiahol na normálnu posteľ. V Leopoldove ma vyzdvihol autom otec, domov prichádzame pred jednou. Tibi s Maťom už začali variť guláš, prišiel som teda vhod.

Počasie - zrána polojasno, neskôr jasno, slnečno, mierne veterno, tep.asi 20°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
137,55 km	9:45 hod.	6:04:34 hod.	22,6 km/h	63,5 km/h	Važec

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2012
deň 1 (Bratislava - Alekšince) :: deň 2 (Alekšince - Blatnica) :: deň 3 (Blatnica - Tatranská Štrba)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2012