Cyklo Dunajská Streda - 12.júl 2010

Cyklo Dunajská Streda - 12.júl 2010, po.

Úsek 1, Bratislava (Zlaté piesky) - Hubice
čas v cieli úseku - 10:41 hod.; dĺžka úseku - 25 km; čistý čas jazdy - 0:56:58 hod.
Medzi premiérovým pokusom a prvým opravným termínom skúšky z „matiky dvojky“ sa pritrafilo dlhšie obdobie voľna, ktoré som si predsavzal popri učení stráviť aj v „outdoore“. Leto začalo ako sa patrí poriadnymi horúčavami, sem tam však prišiel aj nejaký ten lejak z tepla. Jeden z mála dní poznačených premenlivým počasím sme vystihli na jedinej väčšej túre tohto leta, na hrebeni Volovských vrchov. Poslednú cyklistiku som uskutočnil krátko pred touto akciou v Tríbeči, po vyše týždni je teda zasa čas vyraziť na cesty.
Plán je zviezť sa s otcom do Bratislavy a odtiaľ sa nejak cez Žitný ostrov vrátiť nazad domov. Nič nové, známa vec, takýchto cyklistík som už uskutočnil niekoľko. Ráno vyrážame o čosi neskôr než som čakal, navyše sa nečakane ohlásil Viliam, ktorý si do Nitry zabudol vziať svoje muzikantské náčinie. Po tejto zachádzke sa v Bratislave ocitáme až okolo pol desiatej. Aby otec zbytočne neplytval časom, nechal som sa od neho vysadiť pri veľkosklade Koratex na Zlatých pieskoch, odkiaľ bez ďalšieho otáľania vyrážam o 9:37 hodín smer Dunajská Streda. Na okraji Bratislavy je vcelku rušno, ranná špička na diaľničných privádzačoch však už ustala. Ponad D1-ku prechádzam na „starú“ cestu č.61 (Bratislava – Sereď), v Ivánke pri Dunaji schádzam na už dobre známu lokálku smerujúcu na Zálesie, kde vstupujem na Žitný ostrov, rovinaté územie ohraničené Malým Dunajom a jeho južnejšie tečúcim „veľkým“ bratom. Kúsok postupujem vcelku frekventovanou cestou II.triedy č.510 (Most pri Bratislave – Sládkovičovo), v Tomášove však opäť prechádzam na pokojnú miestnu komunikáciu, ktorá ma privádza do Štvrtka na Ostrove. Na poliach v okolí tejto obce je čulo, práve prebieha žatva, zlatavé obilné lány sa strácajú pod sekačkami kombajnov a ostávajú iba balíky slamy. Nebo je až omračujúco jasné, iba na severe, nad Malými Karpatmi, sa držia nejaké kopovité oblaky. Slnko už pečie s maximálnou intenzitou.

Úsek 2, Hubice - Dunajská Streda (centrum)
čas v cieli úseku - 11:54 hod.; dĺžka úseku - 23,71 km; čistý čas jazdy - 0:56:13 hod.
Lokálkou pokračujem z Hubíc smerom na Oľdzu, kde sa pri neťaženom štrkovisku schádzajú kúpania chtiví (prevažne) Bratislavčania. Štrkovísk je na Žitnom ostrove mnoho, celá oblasť je vlastne jednou veľkou nivou, tvorenou staršími naplaveninami dnes už regulovaného Dunaja a jeho vedľajších ramien. V Sáse sa napájam na hlavnú cestu č.572 (Bratislava – Dun.Streda) a v neďalekých Lehniciach pauzujem pri miestnom pseudogotickom kaštieli, ktorý dnes slúži ako domov dôchodcov. Z pomerne frekventovanej hlavnej sa za Lehnicami stáčam na menej priamu miestnu komunikáciu ťahajúcu sa cez niekoľko na seba viac-menej nadväzujúcich dedín – Benkovu Potôň, Michal na Ostrove, Orechovú Potôň a Veľké Blahovo. Do Dunajskej Stredy, okresného mesta a najväčšieho sídla na Žitnom ostrove, vstupujem od severovýchodu, pomerne bez ťažkostí sa dostávam do centra, ktoré je síce vzorne upravené, no história v podobe starých budov a iných monumentov času z neho rozhodne nedýcha. Na „živej“ hlavnej ulici je problémom nájsť voľnú lavičku v tieni.

Úsek 3, Dunajská Streda - Horné Saliby (ObÚ)
čas v cieli úseku - 13:00 hod.; dĺžka úseku - 22,53 km; čistý čas jazdy - 0:54:08 hod.
Dunajskú Stredu som naposledy navštívil roku 2008, vtedy som sa však dosť ponáhľal a zo železničnej stanice trielil rovno na Senec. Centrum mesta sa od mojej poslednej návštevy pred troma rokmi o mnoho nezmenilo, je rovnako rušné ako si ho pamätám. Po tyčinke a rýchlom nahliadnutí do mapy pokračujem v jazde – za centrom „zdolávam“ kruhový objazd a po Galantskej ceste naberám smer von z mesta. Na jeho okraji ešte nakrátko zastavujem na čerpacej stanici, je treba doplniť zásoby tekutín. Pumpárove „Jó napot“ mi pripomína maďarský ráz tohto kraja.
Kúsok za Dunajskou Stredou prechádzam Veľkými Dvorníkmi, nato mám pred sebou pekelne dlhý úsek otvorenou krajinou, cesta rovná ako doska pretína až po horizont siahajúce polia, páľava poludňajšieho slnka je ubíjajúca. Za Dunajským Klátovom prekračujem stojaté Klátovské rameno a obďaleč, v Jahodnej, aj významnejší Malý Dunaj. Hlavná cesta smerom na Galantu je prekvapivo akási prázdna. V Tomášikove ju však opúšťam a ešte prázdnejšou lokálkou pokračujem na Horné Saliby.

Úsek 4, Horné Saliby - Dolná Streda
čas v cieli úseku - 14:55 hod.; dĺžka úseku - 28,08 km; čistý čas jazdy - 1:16:14 hod.
Nastal čas dať si opäť prestávku, na čo mám ideálnu príležitosť na malej čerpacej stanici na okraji Horných Salíb. Štvrťhodinka oddychu v tieni ma síce osviežila, no stále mám pocit únavy, nejako tento rok nie som vo forme. Od Salíb mením smer prudko na sever, vyprázdnenou cestou II.triedy č.561 smerujem na Galantu, ešte pred okresným mestom však hlavnú opúšťam, pokračujúc z Matúškova na Topoľnicu a Kajal. Krátku pauzu na vydýchanie si dávam v Topoľnici pri železničnej zastávke na trati č.130. Ďalšie krátke zastavenie nasleduje pri osade Unovce, na východ od Galanty neďaleko brehov vodnej nádrže Sĺňava. Artézsky prameň na okraji poľa, húštinou obkolesená studňa, mi dala možnosť dočerpať si tekutiny, ktoré sa v tejto horúčave rýchlo míňajú. Zvyšky vody v mojich fľašiach sú už ohriate na teplotu vzduchu a teda rozhodne nie osviežujúce. Studňa je hojne využívaná, niektorí si napĺňajú celé kanistre.
Z Unoviec sa presúvam k Sĺňave, nakrátko sa zastavujem na pláži pri rekreačnej osade Kaskády. Celkom závidím niekoľkým v jazere sa kúpajúcim návštevníkom, osviežiť sa vo vode by nebolo od veci. Hladinu Sĺňavy čerí iba jemný vánok, plachty jácht sú spustené. Keďže si jazdu pomerne monotónnym juhom chcem aspoň trochu spestriť, pokračujem popri jazere po protipovodňovom vale. Napokon to až tak šťastný ťah nebol, prašná cesta je síce zo začiatku v pohode zjazdná, ďalej je však vysypaná hrubou vrstvou piesku a štrkom, čo sa ukazuje ako dosť zásadný problém. Okrem toho, že som musel citeľne znížiť rýchlosť, som si aj riadne zaprášil bike. Našťastie súbežne s touto cestou je vyjazdená ešte jedna, podstatne zjazdnejšia. Popri brehoch jazera sú v poraste tráv a tŕstia vysekané pľace pre rybárov, dnes sa však žiaden svojmu koníčku neoddáva.
Z hrádze lemujúcej brehy Sĺňavy sa pri Váhoviach stáčam do dediny a konečne sa vraciam na asfaltovú cestu, pokračujúc na Sereď. Pri prejazde ponad štvorprúdovku chytám slabé kŕče do stehien, navyše na postihol akýsi náhly príval vyčerpania. V susednej Dolnej Strede, ktorá je zástavbou prepojená so Sereďou a v minulosti aj bola súčasťou tohto mesta, sa nakrátko zastavujem na autobusovej zastávke, dávam si nejaké tyčinky na energiu a preskupujem sily.

Úsek 5, Dolná Streda - Alekšince
čas v cieli úseku - 17:18 hod.; dĺžka úseku - 31,78 km; čistý čas jazdy - 1:29:26 hod.
Domov to už nemám ďaleko, tento posledný známy úsek musím zdolať bez väčších ťažkostí. Opak je však pravdou. Prejazd Sereďou zvládam, za Šintavou však moje tempo opäť upadá. Do Paty prechádzam skratkou, prašnou cestou po medzi, v dedine na autobusovej zastávke niekoľko minút odpočívam. Vyšľapať tiahle stúpanie z Paty na Alexandrov Dvor mi azda ešte nikdy netrvalo tak dlho. Horúčava je pekelná, voda vo fľaši nechutne prehriata, snažím sa osviežiť aspoň pomyslením na niečo chladné. Krátkemu zastaveniu som sa nevyhol ani na vrchole „kopca“ pri bábskom kaštieli. Čoraz častejšie sa objavujú kŕče, zatiaľ iba na úsekoch stúpania. O miere môjho vyčerpania svedčí i to, že už v neďalekej Rumanovej pauzujem zas. Snažím sa posilniť posledným keksom a z dna vedomia „vyhrabať“ nejaké pozitívne myšlienky. Vzhľadom na môj stav bude záverečný úsek dosť náročný.
Kúsok za Rumanovou sa cesta začína vlniť, až napokon pomerne prudko stúpa hore sprašovým pahorkom. Už tak biedne tempo sa ešte viac spomaľuje, časté kŕče mi postup značne znepríjemňujú, no v žiadnom prípade neprestávam šľapať. Už od mojej prvej skúsenosti s týmto kopcom som ho neznášal, no dnes ho priam preklínam. Čím viac sa blížim k domovu, tým je to so mnou horšie. Za Rišňovcami už každý záber do pedálov vyvoláva nepríjemné až bolestivé kŕče do lýtok a stehien, stehenný sval sa len tak vlní, výraz mojej tváre je zrejme ťažko opísateľný. Pri každom zábere do pedálov musím zápasiť s bolesťou, takže sa snažím, aby ich bolo čo najmenej. K Alekšinciam schádzam na voľnobeh, na autobusovej zastávke na začiatku dediny potom pár minút pauzujem. Nedalo sa inak, s tými kŕčmi som sa nemohol ani pohnúť. Krátko po štvrť na šesť som sa domotal domov, totálne zničený a unavený ako snáď ešte na žiadnej cyklistike. Sčasti zato môže tohtoročná slabšia „kondička“, no i precenenie samého seba – záverečný úsek, ktorý som považoval za rutinu, mi dal riadne zabrať. Ďalší problém – v tejto horúčave na osvieženie prostá voda nestačí, chce to „ionťák“. Inak sa dostavia kŕče. Ešteže na nejaký čas mám od cyklistiky svätý pokoj.

Počasie - jasno až polojasno, slnečno, mierne veterno, tep.asi 30-33°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
131,10 km	7:41 hod.	5:32:59 hod.	24,09 km/h	51,2 km/h	Báb

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2010