Cyklo Neded - 23.apríl 2011

Cyklo Neded - 23.apríl 2011, so.

Úsek 1, Alekšince - Sereď (centrum)
čas v cieli úseku - 10:44 hod.; dĺžka úseku - 27,05 km; čistý čas jazdy - 1:03:13 hod.
Včerajšia malofatranská túra ma zmohla, o tom niet pochýb, napriek tomu som sa však po neskoršom rannom vstávaní odhodlal po troch týždňoch (ak nepočítam štvrtkový 50 kilometrový výjazd v okolí Alekšiniec) vyraziť na cyklistickú akciu. Po raňajkách, tentoraz nijak neuponáhľaných, pripravujem bike a o 9:32 hodín opúšťam Rybničnú, smerujúc k hlohoveckej ceste. V Rišňoviach som si v smere našiel menšiu skratku, preplietol sa pomedzi domy a za dedinou pokračoval kopcovitou krajinou na Rumanovú. Ráno je jasné, slnečné, dnešný deň sa čo do počasia vydaril. Len s tou kondičkou je to slabšie, keďže nebicyklujem pravidelne. Plus mierna únava z včerajšieho výkonu.
Od juhu mám mierny protivietor – vzhľadom na to, že hodný kus cesty pôjdem práve na túto svetovú stranu, to nie je úplne ideálne. V Bábe sa stáčam k družstvu a najskôr starou asfaltkou, potom prašnou a kamenistou cestou prechádzam do Pustých Sadov. V neďalekej Pate sa opäť prepletám dosiaľ neznámymi ulicami, od kostola prechádzam na okraj obce a okolo zreštaurovaného pamätníka maďarským revolucionárom roku 1848 pokračujem na Šintavu a Sereď.

Úsek 2, Sereď - Dolné Saliby
čas v cieli úseku - 12:04 hod.; dĺžka úseku - 23,82 km; čistý čas jazdy - 1:02:02 hod.
Z rušného centra sa snažím vymotať čo najrýchlejšie, na hlavnej križovatke odbočujem na smer Galanta a nato pokračujem cez Dolnú Stredu, kde si dávam rýchlu pauzu na tyčinku a nahliadnutie do mapy, a Nebojsu. Mierne ma brzdí protivietor. Týmto vcelku frekventovaným úsekom som nešiel už dosť dlhý čas, naposledy v júni 2006. Od tej doby kaštieľ v Nebojse úplne podľahol deštrukcii. Naopak ten v Galante vyzerá, že sa bude rekonštruovať. Ešte pred vjazdom do Galanty sa zastavujem na okraji mesta na čerpacej stanici a dokupujem nejaké zásoby, ktoré by sa na juhu, kde je takýchto možností na nákup menej, mohli hodiť.
Po vymotaní sa z mesta ma hlavná cesta č.561, v porovnaní s tou predchádzajúcou dosť slabo vyťažená, vedie cez neveľkú obec Matúškovo, tvoriace s Galantou jednu zástavbu, a ďalej priamo na juh. Tento úsek je mi notoricky známy ako dosť „veterný“, inak tomu nie je ani dnes, z tempa okolo 30 km/h spomaľujem na niečo málo vyše 20. Dlhšiu pauzu si dávam v Dolných Salibách na neobvykle priestrannej autobusovej zastávke, možno až „stanici“. Zajedám si tyčinky a za pomoci mapy si ujasňujem ďalšiu trasu.

Úsek 3, Dolné Saliby - Veľký Ostrov (Salaše)
čas v cieli úseku - 13:30 hod.; dĺžka úseku - 21,15 km; čistý čas jazdy - 0:59:31 hod.
Prázdnou cestou ťahajúcou sa šírou rovinou pokračujem južne od Salíb na Kráľov Brod. Premiérovo sa z tejto obce vydávam ešte viac na juh, lokálkou ťahajúcou sa pozdĺž Čiernej vody, od ktorej sa pri malej hydroelektrárni ostro odkláňam k Mačonášu. Za touto osadou, pozostávajúcou z dvoch či troch starších bytoviek, cestu lemuje aleja topoľov, na rovno úseku konečne opäť naberám tempo. Po hodnej chvíli sa dostávam do obce Dolný Chotár, za ktorou už „normálna“ cesta končí. Na okraji dediny, pri mostíku ponad zakalenú, zdanlivo stojatá Čierna voda, si dávam krátku pauzu, nato pokračujem prašnou cestou, miestami nie najvhodnejšie pokrytou vrstvou štrku. Tesne predo mnou sa tadiaľ vydalo nejaké auto, minútku teda musím vyčkať kým sa zvírený prach opäť usadí. Pozdĺž protipovodňového násypu pokračujem na juh k bezmennej samote, kde sa znova napájam na asfaltku.
V týchto miestach odľahlých od civilizácie vyniká južanská atmosféra asi najviac. Vôkol iba rovina, všade samé polia, väčšinou už poorané a osiate, oddelené pásmi zelenajúcich sa stromov, a nad tým všetkým belasé nebo. Postupne pribúda oblakov, na čistej oblohe sa zbierajú belavé kopy. Obďaleč ma chatrná asfaltka privádza k Salašom, najväčšej osade Veľkého Ostrova, mestskej časti Kolárova.

Úsek 4, Veľký Ostrov - Neded
čas v cieli úseku - 14:52 hod.; dĺžka úseku - 19,6 km; čistý čas jazdy - 0:47:10 hod.
Po krátkej pauze na vydýchanie a zápis údajov pokračujem v boji s protivetrom. Pozdĺž stále k juhu sa ťahajúcej cesty míňam ešte niekoľko samôt, pri jednej s údivom hľadím na nemalé súkromné autovrakovisko. Silnejúci protivietor nie je ničím príjemným, no od križovatky s hlavnou cestou č.573 (Komárno – Šaľa) sa mi naopak opiera do chrbta a mierne ma poháňa vopred. Do Kolárova nezachádzam, prednosť dávam futbal v Šali. Postup na sever je pohodový, rýchlosť je svižná, okolo 30 km/h, dlhšie pauzy nie sú potrebné. Akurát v Dedine Mládeže sa nakrátko zastavujem v pohostinstve na hlavnom námestí, kde si dávam neskorú obedňajšiu prestávku. Energiu dopĺňam kofolou a tatrankou. Po dlhšom úseku jazdy relatívne prázdnou, okrajom polí a popri Váhu sa kľukatiacou cestou, na minútku zastavujem v Nedede, kde zapisujem údaje.

Úsek 5, Neded - Šaľa-Veča
čas v cieli úseku - 15:42 hod.; dĺžka úseku - 19,8 km; čistý čas jazdy - 0:45:00 hod.
Z Nededu cesta plynulo prechádza do susedných Vlčian, kde ešte na zlomok sekundy uvažujem, či sa nepreviezť kompou a pokračovať ľavým brehom Váhu na Trnovec. Pohľad na hodinky ma však utvrdzuje v tom, že času nie je nazvyš a ideálne bude pokračovať do Šale čo najkratšou cestou. Kúsok za Vlčanmi míňam osadu Somola a ďalej je to opäť dlhý úsek šírej cesty bez nejakých výraznejších „oporných“ bodov. Za šťastie považujem to, že vietor mi fúka do chrbta, inak by som sa na tomto úseku dosť nadrel. Za odbočkou na Hetméň (alebo Hetmín) je to už iba na skok do okresného mesta, kde prechádzam rušným centrom a ponad rieku Váh do mestskej časti Veča. Na štadióne pri Váhu sa už o niekoľko minút začne futbalový zápas. V pokladni kupujem lístok a spolu s bicyklom sa presúvam na južnú časť tribúny, respektíve oválu, kde vyčkávam na výkop.

Úsek 6, Šaľa-Veča - Jarok
čas v cieli úseku - 18:37 hod.; dĺžka úseku - 20,46 km; čistý čas jazdy - 0:49:20 hod.
Zápas s Michalovcami domáci nezvládli a po prehre 0:1 pokračujú v záchranárskych prácach. Ja som si pri futbale príjemne odpočinul a nazbieral sily na záverečnú etapu dnešnej akcie. Zápas opúšťam zhruba desať minút pred koncom, aby som sa vyhol davom. Od štadiónu Dusla vo Veči pokračujem na okrej tejto mestskej časti a následne von zo Šale smerom k areálu chemickej fabriky Duslo. Slnko sa už začalo uberať na západ, obloha sa postupne zastiera oblačnosťou a je možné, že v noci bude pršať.
V Hornej Kráľovej si dávam krátku pauzu pri Jednote, nato mám trocha problém nájsť v spleti ulíc správny smer na Jarok. Medzitým sa predo mňa dostal akýsi miestny cyklista, ktorého na poľnej ceste medzi Hornou Kráľovou a Jarkom nie som schopný dobehnúť. Na moment teda zastavujem na okraji poľa a obdivujem krásny západ slnka, ktorého rozptýlené lúče presvitajú trhlinami v rozorvaných mrakoch. Vzhľadom nato, že je Veľká noc, je takýto spektakulárny západ slnka skoro až symbolický. Nanešťastie si ho nemôžem zvečniť fotograficky, pri fotení futbalu sa mi vybila baterka. Z Jarku nepokračujem kratšou cestou na Veľké Zálužie, avšak pri družstve sa stáčam smerom do dediny. Údaje zapisujem na jej okraji pred vstupom cesty do lesa.

Úsek 7, Jarok - Alekšince
čas v cieli úseku - 19:48 hod.; dĺžka úseku - 22,32 km; čistý čas jazdy - 1:01:06 hod.
Za Jarkom tiahlo stúpam až k vysielaču a po krátkom klesaní míňam najzápadnejšie položenú mestskú časť Nitry, Párovské Háje. Obďaleč prechádzam cez Jurský dvor a popod novopostavený, no ešte nie úplne dokončený úsek R1-ky, obchádzajúci Nitru z juhu. Za ďalším stúpaním na Lukov dvor sa už predo mnou týči panelákové sídlisko Klokočina – tomu, ako aj celej Nitre, som sa vyhol zjazdom po dosť hrboľatej betónovej ceste, ktorá ma privádza k akýmsi ohradeným novostavbám. Brána bola našťastie otvorená, nemusel som vymýšľať obchádzku. Za Šúdolskou dolinou sa ocitám na Kyneku, kde pokračujem ponad obchvat do Lužianok.
Slnko sa už dotýka horizontu, pridávam teda do pedálov, aby som sa domov dostal ešte pred definitívnym západom. Lužianky prechádzam rýchlym tempom, za Zbehmi zdolávam dvojicu kopcov, ktoré bývajú v závere cyklistiky skôr psychickou než fyzickou prekážkou. Nad Andačom sledujem slnečný kotúč uberajúci sa k západu a slabé kontúry masívu Zárub, osvetleného jeho poslednými lúčmi. Domov prichádzam krátko po trištvrte na osem. S dnešnou cyklistikou som spokojný ako po stránke „obsahu“, tak aj s „číslami“ – výkon 154 kilometrov je totiž najlepší od septembra 2009 (Cyklo Motešice).

Počasie - jasno až polojasno, mierne veterno, tep.asi 25°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
154,2 km	10:16 hod.	6:27:22 hod.	24,23 km/h	52 km/h	Šintava

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011