Tatry na bicykli 2006 (deň 1)

Tatry na bicykli 2006 (deň 1) - 1.júl 2006, so.

Úsek 1, Alekšince - Nitra (Šindolka)
čas v cieli úseku - 8:13 hod.; dĺžka úseku - 15,53 km; čistý čas jazdy - 0:43:31 hod.
Školský rok sa požehnane skončil, ale cykloturista ako ja si neoddýchne. Už 1.júla, teda prvý deň letných prázdnin, vyrážame na pre mňa najväčšiu cyklistickú udalosť roka – Tatry na bicykli 2006, kde som bol pozvaný ako priaznivec združenia Lychapa.
Z Alekšiniec vyrážam po predchádzajúcej starostlivej kontrole všetkých „systémov“ o 7:12 hodín. Mal som v pláne pôvodne sa zastaviť pri Danovom dome, ale kolega časovo zaostával, takže som pokračoval ďalej na Andač a Zbehy. Trať č.141 som výnimočne preťal už na prvom priecestí. Krajina sa prebúdza do nového dňa, bohužiaľ z nitrianskeho smeru sa valí značná oblačnosť, ktorá nás ešte môže cestou postrašiť. V Čakajovciach si dávam menšiu pauzu, aby som sa pokochal pohľadom na severnú stranu Zoboru (586 m.n.m.) a vysielač na Pyramíde. Ostatne, nemusím sa ponáhľať, veď pred ostatnými mám značný náskok. Hlavná cesta Žilina – Komárno, ktorá ma na Šindolke privádza do Nitry, je pomerne prázdna. Asi je to tým, že v sobotu je vypustená kamiónová doprava.
Miestom stretnutia má byť prameň pod Zoborom. Osviežil som sa jeho vodou a potom sledoval okolie. Mihlo sa viacero peších a cykloturistov, ktorí sa prvý voľný deň rozhodli stráviť podobne ako my – na cestách.

Úsek 2, Nitra - Jelenec
čas v cieli úseku - 10:10 hod.; dĺžka úseku - 14,13 km; čistý čas jazdy - 0:48:03 hod.
Okolo deviatej prichádza od Slovnaftu Dušan a krátko nato od Zobora Jano. Po pár minútach sa príjazdom Zajkovcov (Dano, Ľudka, Majo) náš pelotón kompletizuje. Nasleduje zvítanie všetkých zúčastnených a odchod z mesta pod Zoborom.
Dávame sa po starej zlatomoraveckej ceste na Hrnčiarovce, Štitáre a Kolíňany. Pri stúpaní na Jelenec, pričom križujeme značne zarastenú trať č.141, za sebou nechávame masív Žibrice (616 m.n.m.). Na námestí pred školou v centre obce stojíme, pretože nadišiel čas na desiatu.

Úsek 3, Jelenec - Vieska nad Žitavou
čas v cieli úseku - 11:45 hod.; dĺžka úseku - 17,21 km; čistý čas jazdy - 0:38:26 hod.
Občerstvenie nás dosť zdržalo, mierne sme pozmenili aj plán trasy; aby sme sa vyhli najväčším strmákom, za Nevericami prechádzame na hlavnú do Beladíc a odtiaľ na lokálnu komunikáciu smerujúcu do Novej Vsi nad Žitavou. Cesta sa ťahá v dolinke potoka Drevenica, ktorý kedysi rozdeľoval nitriansku a tekovskú župu.
Zdá sa, že aj počasie sa umúdrilo – začalo hriať slnko a mraky na oblohe sa roztiahli do roviny, pričom vytvorili zaujímavé štruktúry. Pri Slepčanoch križujeme lokálnu trať č.151 (Úľany nad Žitavou – Zlaté Moravce) a stáčame sa na Viesku nad Žitavou, kde je našim cieľom arborétum vždyzelených rastlín grófa Migazziho, v súčasnosti patriace pod SAV. Na prehliadku tohto skvostného miesta sa však vybrali len Dano s Ľudkou, my ostatní sme zakotvili v občerstvení a ten čas strávili nad mapami.

Úsek 4, Vieska nad Žitavou - Kozárovce
čas v cieli úseku - 13:44 hod.; dĺžka úseku - 16,55 km; čistý čas jazdy - 0:57:11 hod.
Od arboréta pokračujeme po miestnej komunikácii, dočasne uzatvorenej kvôli výkopovým prácam v Malých Vozokanoch, kde sme nabrali obchádzku po poľnej ceste. Za dedinou stúpame okolo zámockého parku a tiahlym zjazdom sa dostávame do Nemčinian.
Z tmavosivej oblačnosti, blížiacej sa k nám od východu, začína padať, no už po chvíli sa počasie vracia do normy. Vchádzame do lesa, pričom stúpanie je pomerne prudké - Majo to nazval „Kozárovské sedielko“. Na vrchu kopca, pri hranici okresov, sa nám otvára pohľad na Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec. Kým ostatní fotia túto panorámu, ja si dávam zjazd okolo miestneho poľnohospodárskeho družstva (opäť pretínam trať č.141) do Kozároviec, asi dvetisícovej obce ležiacej pri rieke Hron. Kolegov čakám pri hríbiku cyklotrasy, kde aj zapisujem údaje.

Úsek 5, Kozárovce - Nová Baňa (nám.)
čas v cieli úseku - 15:42 hod.; dĺžka úseku - 18,58 km; čistý čas jazdy - 0:58:47 hod.
Majo navrhol, že si urobíme skratku po poľnej ceste smerujúcej rovno do Psiarov (je zároveň ako značená cyklotrasa), miesto obchádzky okolo stanice.
Vchádzame do úžiny zvanej Slovenská brána, symbolizujúcej koniec „maďarského“ juhu a začiatok hornatého stredného Slovenska. Hronský Beňadik, cez ktorý prechádzame a rozhodujeme tu o ďalšom postupe, sa od ostatných dedín výrazne líši svojim mestským charakterom (z hľadiska priestorového usporiadania stavieb) a hlavne monumentálnym stredovekým benediktínskym kláštorom. Akurát tam otvárali nejaké informačné centrum, no nezdržiavame sa tu.
Za obcou prichádzame k exitu cesty R1 a pokračujeme po bývalej hlavnej ceste, pričom v Orovnici sa stáčame cez Hron do Tekovskej Breznice. Pomerne stará tabuľa nám oznamuje, že vedľajšia cesta je v istom úseku neprejazdná. Myslel som, že je to pre katastrofálnu (ne)kvalitu jej povrchu, ale bolo to tým, že asi v polovici bol betónový zátaras. Kým sme sa však k nemu dostali, mali sme na ceste ešte jednu prekážku v podobe stáda kráv vracajúceho sa z paše. Pastier mysliac si, že sme nejakí ľudia z veľkomesta povedal, že aspoň máme zážitok.
Na lúke sme sa zložili na takú neskoroobedňajšiu pauzu. Bolo v pláne zájsť do mesta Nová Baňa na nákup zásob na večer. Ako prví sme vyrazili Majo a ja. Z Brehov prechádzame po novom moste (postavený roku 2003) na pravý breh rieky a v rýchlosti postupujeme do centra Novej Bane, ako názov napovedá, niekdajšieho významného banského mesta. Zapadli sme do Lidla, ktorý bol v podstate najbližším ešte otvoreným obchodom.

Úsek 6, Nová Baňa - dol.Richnava (odb.na Kopanice)
čas v cieli úseku - 18:25 hod.; dĺžka úseku - 20,95 km; čistý čas jazdy - 1:16:31 hod.
Pokým som nakupoval, dorazil do mesta Jano, ostatní čakali na opačnej strane rieky. Vrátili sme sa s proviantom a za Brehmi sa pripojili k Danovi a Ľudke.
Od Rudna je v opačnom smere značná premávka, kvôli záverečným prácam na úseku R1 pred Žarnovicou. Chvíľu sa krútime po miernych kopčekoch v lese, potom vchádzame do Voznice, kde sa za starých čias nachádzal brod cez Hron. Rovnako je miestom začiatku dedičnej štôlne Jozefa II. (patrí do sústavy baní okolia Banskej Štiavnice), najdlhšej na Slovensku.
Tu sa stáčame na východ, do lesov Štiavnických vrchov. Asfaltka v doline Richnava je uzavretá pre motorové vozidlá. Turistická značka tade nevedie, na každej križovatke je však osadený drevený smerovník s názvom danej lokality (napr.pri studni Gabrielka). Les je temnejší a stupák strmší. Hore kopcom šľapem ako prvý, kolegov pravidelne vyčkávam. Uzávera cesty končí rampou, keď sa dostávame k odbočke na osadu Kopanice, časť Hodruše-Hámrov.

Úsek 7, dol.Richnava - Štiavnické Bane (Richnvaské jaz.)
čas v cieli úseku - 19:37 hod.; dĺžka úseku - 6,94 km; čistý čas jazdy - 0:36:09 hod.
Richnavská dolina tým však ešte nie je na konci, je to stále hodný kus kľukatiacej sa a stúpajúcej asfaltky. Nakoniec opúšťame les a ústime na križovatke s hlavnou cestou od Levíc. Čakáme na posledného Dana s vozíkom a stúpame vyššie, k Richnavskému jazeru, kde sa motá množstvo ľudí a absolútny vrchol – sedlo Peciny (750 m.n.m.).
Vzhľadom na to, že už je dosť hodín, ešte pred zotmením sa usádzame na lúke povyše tohto miesta a rozkladáme stanový tábor. Jeden okoloidúci poľovník nám dal vedieť, že pasienok patrí nejakému veľkému gazdovi, ktorý vraj nemá rád nevítaných hostí a radšej aby sme ráno išli. To máme ostatne aj v pláne.
Nasleduje opekačka a oddych pred ďalším dlhým dňom.

Počasie - polooblačno, miestami zamračené, mierne veterno
Účastníci - Daniel Zajko, Ľudmila Zajková, Marek Zajko, Dušan Varga, Ján Harbuľák, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
109,89 km	12:25 hod.	5:58:39 hod.	19 km/h	53,4 km/h	Kozárovce

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2006
deň 1 (Alekšince - Štiavnické Bane) :: deň 2 (Štiavnické Bane - Vrchslatina) :: deň 3 (Vrchslatina - Veľká lúka)
deň 4 (Veľká lúka - Gánovce) :: Slovenský raj :: Východná Vysoká :: deň 5 (Gánovce - Košice) :: deň 6 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006